Objednajte sa na vyšetrenie
Domov O násImunoVital v médiáchAlergie sú výsledkom nesprávne fungujúceho imunitného systému

Alergie sú výsledkom nesprávne fungujúceho imunitného systému

Chemikálie v jedle, v liekoch, konzervačné látky, smog – vplyvy, ktoré vytvárajú ideálne podmienky na vznik rôznych alergií a faktory, ktoré u mnohých ľudí imunitný systém zdeformovali. A tak namiesto toho, aby ich telo chránil proti vonkajším škodlivinám, spôsobuje negatívnu reakciu – alergiu. Inak povedané, alergia je neprimeraná reakcia organizmu na látky, s ktorými sa bežne stretávame.

Ako vraví klinická imunologička a alergologička MUDr. Katarína Bergendiová, PhD., z bratislavského Centra pre klinickú imunológiu a alergiológiu – ImunoVital Centrum, svoju rolu pri tom, či človek bude, alebo nebude alergický, zohrávajú aj genetické predispozície, ale vplyv prostredia je ešte zásadnejší.

Kým pred päťdesiatimi rokmi bol alergik na Slovensku takmer raritou, dnes už je to takmer každý druhý človek. Čím to je, že počet alergikov pribúda závratným tempom? Máme alergiu „zakódovanú“ v génoch? Akú úlohu zohráva genetika?
Pri vzniku alergie pôsobia dve zložky, a to genetické faktory a vplyvy vonkajšieho prostredia. Výskyt alergií v posledných desaťročiach stúpa, ale predpokladá sa, že práve tým hlavným dôvodom sú zmenené faktory vonkajšieho prostredia. Na jednej strane znečistené životné prostredie, aktívne a pasívne fajčenie, klimatizácia. V dôsledku tohto je sliznica dýchacích ciest poškodená a jej obranyschopnosť znížená, ale tiež sa zvyšuje agresivita peľových zrniek, ktoré majú zmenenú štruktúru. Na druhej stane je známy tzv. západný spôsob života, budujúci určitú „sterilitu prostredia“. Chýbajú ochranné faktory typické pre starší životný štýl, ktoré vedú k zvýšenej odolnosti pre vznik alergického ochorenia. Napríklad infekčné ochorenia, pri ktorých mikrobiálna záťaž organizmu je považovaná za ochranný faktor. Čiže organizmus sa pri odpovedi na infekciu stimuluje a prevažuje jeden typ imunitnej reakcie organizmu. Pri nedostatočnej stimulácii sa zvyšuje druhý typ reakcie a zvyšuje sa možnosť vzniku alergického ochorenia. To máte vlastne ako dve ramená – jedno je odpoveď na infekciu a druhé odpoveď na alergiu. Ak jedno potlačíte, druhé narastá. Rovnako sa táto reakcia potláča pri nadmernom užívaní antibiotík.

Je pravda, že peľová sezóna trvá už takmer desať mesiacov v roku?
Ak je pekné počasie a teploty vystúpia nad nulu, predlžuje sa aj peľová sezóna. Ak sa vyskytujú aj obdobia bez dažďov, v ovzduší prevládajú pomerne vysoké koncentrácie peľov.

Dokáže laik rozpoznať obyčajnú nádchu a prípadnú alergiu?
Medzi prejavy alergie patrí kýchanie, svrbenie uší, nosa a očí. Môže byť prítomná nádcha aj s opuchom nosovej sliznice, zápal alebo slzenie očí a vyskytuje sa opakovane vždy v určitom období roka.

Môže byť jarná únava nerozpoznanou alergiou?
Pri alergii sa môže vyskytovať dlhodobá únava.

Ako byť preventívny? Je možné „vyhrať boj“ s alergiou?
Najväčšie ataky alergie sú v predškolskom a mladšom školskom veku, a potom okolo puberty. Veľmi často sa dieťa buď „zhorší“, alebo akože z alergie vyrastie. Ale alergická predispozícia nám zostáva po celý život. Z alergie nevyrastieme, len už nemá prejavy. Dôležitá je dobrá liečba, napr. použiť hyposenzibilizáciu – špecifickú alergénovú imunoterapiu, čo znamená jednoducho aplikovať alergén od najnižšej koncentrácie až po najvyššiu, a tak umožniť organizmu, aby sa naň adaptoval, čiže desenzibilizoval. Sú rôzne formy tejto liečby, či už kvapkové, ktoré sa aplikujú celoročne, alebo injekčné, ktoré sa podávajú v niekoľkých dávkach pred začiatkom sezóny. Hyposenzibilizovať sa odporúča už deti od štyroch až piatich rokov. U niektorých pacientov to zaberá tak, že už po prvom podaní nemajú žiadne alergické prejavy, ale nedá sa povedať, že nemajú alergiu. Určitý nábeh na ňu vždy zostáva. Aj sledovaný alergik bez prejavov by mal mať k dispozícii nejaké antihistaminiká, ktoré si pri vzniku ťažkostí môže podať. Aj dlhodobá liečba antihistaminikami znižuje reaktivitu organizmu.

Je klimatizácia skutočne pre alergikov taká škodlivá, ako sa hovorí?
Málokto si uvedomuje dosah takéhoto nárazového procesu schladzovania na náš organizmus. Po niekoľkých týždňoch intenzívneho používania „klímy“ sa môže objaviť točenie hlavy, vyššia chorobnosť v zmysle bolestí hrdla, zápalov dutín, kašľa, zväčšenia uzlín. Môžu nastúpiť bolesti chrbtice, časté zápaly močových ciest. Okrem ochorení dýchacích ciest, bolestí hlavy, prechladnutia chrbtice a podobne, môžeme ľahko získať aj zápal stredného ucha, spojiviek a iných ochorení očí a uší, ktoré pri pobyte v klimatizovanej miestnosti alebo ceste klimatizovaným autom najviac trpia. Diagnóza je jednoznačná – výsledok pôsobenia prudkého ochladzovania organizmu po prechodoch z horúceho prostredia. Veľmi negatívny vplyv má najmä na alergikov. Prúdením vzduchu z ventilácie sa rozhýbu čiastočky prachu, ktoré obsahujú rôzne druhy baktérií, veľmi časté sú chlamýdiové infekcie. Klimatizačné zariadenia sa však rýchlo vyvíjajú, preto je veľmi dôležitý ich výber. Najviac ochorení bolo dosiaľ zistených pri používaní tých, ktoré fungujú na vodnom princípe. Najdôležitejšie je však poznať vlastný zdravotný stav, reakcie svojho tela a neprekračovať hranice jeho možností. Žiaľ, mnohí to zistíme až vtedy, keď už niečo nie je v poriadku.

Škodí údajne aj príliš sterilné prostredie…
Príliš sterilné prostredie má negatívny vplyv najmä na malé deti. Mamičky ho síce vytvárajú v snahe ochrániť svojich potomkov, ale už dávno sa vie, že všeobecne zdravšie deti sú vyrastajúce na dedine ako v meste. Práve preto, že do styku s najrozličnejšími baktériami prichádzajú spontánne a ich imunitný systém sa postupne sám nastaví, ako treba. Čiže, dôležité je, aby deti žili takzvane normálne. Ako pediater nepovažujem napríklad za správne, keď nemajú správne výživové návyky. Ďalej by som odporučila rozumné otužovanie, šport, výlety do prírody… Preto tiež nie je dobré, keď mamičky žiadajú, aby ich alergické či astmatické dieťa bolo oslobodené od telocviku. Samozrejme, každé ochorenie prináša isté obmedzenia, ale ide o to, aby sa mu pohybové aktivity dieťaťa prispôsobili, a nie celkom vylúčili. Napokon, tieto choroby trápia aj mnohých športovcov a pritom dosahujú špičkové výsledky. Veď aj fenomenálny americký plavec Mark Spitz bol aj v čase svojich najväčších úspechov pravidelne liečeným astmatikom.

Môžeme sa úplne vyhnúť alergii?
Genetické predispozície síce existujú, ale podstatne ich ovplyvňuje aj náš životný štýl a vonkajšie prostredie. Čiže, mali by sme sa najmä zamyslieť nad svojimi stravovacími návykmi, pohybovou aktivitou, otužovaním a naučiť sa, ako aspoň čiastočne odblokovať stres, v ktorom všetci žijeme.

Zdroj: http://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/314664-alergie-su-vysledkom-nespravne-fungujuceho-imunitneho-systemu/