Najvýznamnejšia slovenská plavkyňa patrí medzi najúspešnejšie plavkyne svetovej histórie. Málokto vie, že Martina (39) je už roky celiatička a pod dozorom slovenských lekárskych špecialistov preplávala posledné roky svojej športovej kariéry.
Autoimunitné ochorenie u vás prepuklo v roku 2007, pár mesiacov pred olympiádou v Pekingu. Bolo to náročné?
Pred každou z olympiád sa mi, paradoxne, niečo pošramotilo v imunite. Najskôr napad la moju štítnu žľazu – bolo to pred Sydney, a potom, pred Pekingom, aj moje tenké črevo – a spôsobila mi celiakiu.
Ako sa u vás prejavovala celiakia?
Dlho som ignorovala varovné príznaky organizmu, vysvetľovala som si to raz tým či oným, ale nakoniec ma to dostihlo. Mala som nevysvetliteľné návaly únavy, zrazu pri šla taká únava, že človek nevládal nič, len sedieť. Pridružili sa problémy s trávením ako nafukovanie, bola som zavodnená, často som mala pocit, že pichnite do mňa a vyfučte ma. Počas súťaží mi to spôsobovalo veľké problémy. Potrava sa nikam neposúvala, jedlo mi stálo v krku. Môj organizmus už nevlá dal, objavili sme to s lekármi v pokročilom štádiu, na vine bola celiakia – intolerancia lepku, mala som celkom rozhodený me tabolizmus. Ak som sa chcela vrátiť späť, musela som si vytvoriť nový režim a jedál niček, čo nebolo jednoduché, najmä nie na olympiáde v Číne. Čo na tom, že jedia ryžu, ktorá je síce v poriadku, ale sójová omáčka je v Číne úplne vo všetkom, takže to bolo nepríjemné.
Ako dlho ste sa dávali do poriadku?
Celiakiu mi diagnostikovali pár mesiacov pred olympiádou v Pekingu, po diagnosti kovaní trvá upravenie vstrebávania živín aj niekoľko rokov, regenerácia organizmu neprebehne zo dňa na deň. Veľké prízna ky mi vymizli do dvoch týždňov, ale iné komplikácie, ako napríklad vstrebávanie železa, čo je pre športovcov dôležité kvô li dýchaniu, doteraz nemám v poriadku, som málokrvná. Pravidelne užívam pro biotiká, pomáhajú mi. Hoci stopercentne dodržiavam celiatickú diétu, ak ich prestanem brať, trávenie nefunguje tak, ako má.
Ako na vás účinkovala diéta? Schudli ste?
Práve naopak. Kým mi ochorenie diagnos tikovali, mala som veľké úbytky na váhe; keď som začala jesť celiatickú stravu, začala som priberať. Na začiatku mi tiež vyšla dosť vysoká laktózová intolerancia, ale to bolo spôsobené tým, že organizmus bol rozhádzaný, po pol roku som začala zavádzať mlieko a, našťastie, je to v poriadku.
Ktoré z jedál s obsahom múky vám chýbajú?
Rožky a pečivo celkovo sú v Amerike iné, také vatové, takže vynechať to z jedálnička mi nerobilo problém. Skôr mi chýba naprí klad to, že si nemôžem dať v cukrárni zá kusok ku káve. Keď sme boli s rodinou vo Francúzsku, všade rozvoniavali bagety, vtedy mi to chýbalo, ale nie denne, sú to skôr také momenty, keď by som si dala niečo »normálne«. Ale všetko sa dá nahradiť.
Pri celiakii je možné, že ju zdedia aj deti.
Ako ste riešili zavádzanie lepku u svojich detí? Lepok som im zavádzala celkom skoro. Od 6. mesiaca som im dávala klasické prí krmy, potom aj kaše s lepkom a, našťastie, nemajú problémy.
Ako varíte doma? Bez lepku?
Väčšinou varím len jedno bezlepkové jedlo pre všetkých. Keď varím cestoviny, tak vtedy si uvarím vlastné. Nie je s tým problém. To, čo sa zvykne bežne zahusťovať múkou, doma zahustím kukuričným alebo zemiakovým škrobom alebo použijem bezlepkovú múku. Palacinky väčšinou robím z bezlepkovej múky pre celú rodinu, keď viem, že sa celá várka zje hneď. Ak robím väčšie množstvo, vtedy pou žijem klasickú múku pre ostatných, lebo bez lepkové palacinky sa »rozsýpajú«, na druhý deň už nie sú také dobré. Ale všeobecne jedlá s bezlepkovou múkou, keď sú čerstvé, chutia veľmi dobre, rozdiel ani nespoznáte!
Zdroj: http://www.martinamoravcova.com/slovak/media/2015_media/2015-Januar%20-%20Rytmus%20Zivota.pdf
