Všetci poznáme vetu „Športom k trvalej invalidite“. Koľko je v nej pravdy? Dostatok pohybu je skvelým kľúčom k fyzickému a psychickému zdraviu, avšak aj v tomto prípade platí staré známe: „Všetkého veľa škodí.“ Dlhotrvajúca pretrénovanosť má výrazný vplyv na ďalší výkon, a preto je treba odlíšiť bežnú únavu od pretrénovania, ktoré si vyžaduje dôslednejší prístup.
Príčiny pretrénovania treba hľadať vo viacerých oblastiach športovej prípravy. Nejde len o nadmerný tréning, ale môže ísť aj o mimotréningové aktivity, ktoré dostávajú športovca do stavu pretrénovania. Nedostatočný spánok, nedostatočná regenerácia, častý tréning bez následnej kompenzácie, nevhodné a nepravidelné stravovanie, nevhodný životný štýl, strata motivácie – to sú hlavné momenty, ktoré vedú k pretrénovaniu. Často stojí na začiatku pretrénovania nedoliečená alebo úplne neliečená chrípka, respektíve iné ľahšie ochorenie,a znižuje sa aj obranyschopnosť jedinca, čím vzniká oslabenie imunitnej odpovede. Postupne sa môžu pripojiť zažívacie problémy, bolesti kĺbov, poruchy spánku, zmeny nálady. Ignorovaním týchto príznakov je možné oddialiť nevyhnutnú tréningovú pauzu, nie je však možné dlhodobo sa jej vyhýbať. Zároveň dochádza k prehlbovaniu stavu pretrénovania, čo môže mať nepríjemné následky. Unavené svaly sú náchylnejšie na zranenia, hrozia mikrotraumatizácie v kĺbovom aparáte a s tým súvisiace zápaly.
Tvoja špecializácia je imunológia. Ako si rozumejú športová námaha a imunita? Je lepšie azda nešportovať?
Pretrénovanie je vážny stav, ktorý v nepriaznivom prípade môže športovca vyradiť z činnosti aj na niekoľko týždňov. Pri nedostatočnej regenerácii a opakovanom znížení imunity môže dôjsť k takzvanému prekrytiu otvorených okien (krátkodobé prechodné oslabenie imunitnej odpovede – imunosupresívne okno – „the open window“). Títo športovci sú náchylnejší na recidivujúce infekcie horných dýchacích ciest, dlhodobé vírusové infekcie (CMV, EBV, herpes…), postvírusový chronický únavový syndróm (letargia, depresie, nadmerná spavosť, nočné potenie, zvýšená únavnosť, bolesti svalov…) a zvýšený výskyt zranení.
Príznaky pretrénovania sú:
- pocit vyčerpania, únava, nedostatok energie
- pokojový pulz je zvýšený – znakmi pretrénovania je už len mierne zvýšenie o3 až 4 tepy za minútu
- mierna bolesť nôh a dá sa povedať celého tela
- pokles imunity – recidivujúce infekcie
- nespavosť abolesti hlavy
- náhly pokles výkonnosti
- na tréningoch zhoršenie podávaných výkonov
- náladovosť apodráždenosť až depresia
- strata chuti do jedla
- zvýšený výskyt zranení.
Zrejme je to otázka miery. Kde myslíš, že je ten bod zlomu?
Bez ohľadu na používaný tréningový systém postupne klesá chuť do cvičenia, svaly sa pomalšie regenerujú. Niekedy sa k týmto príznakom pridáva aj znížená chuť do jedla a zvýšená potreba spánku. Takýto stav nie je ničím vážnym, treba ho však rozpoznať a urobiť príslušné opatrenia. Príčinou môže byť monotónny tréning, diéta, kumulovaný nedostatok spánku, nedostatočná regenerácia. Ak sa dostavia opísané ťažkosti, najlepšie je prerušiť tréning na niekoľko dní, prípadne znížiť intenzitu tréningu alebo prechodne znížiť tréningovú frekvenciu. Bežná tréningová únava nie je dôvodom na väčšie starosti, tie však môžu nastať vtedy, keď sa príznaky únavy podcenia a pokračuje sa v tvrdom tréningu. Vtedy z menšej únavy organizmu vzniká oveľa závažnejší stav, ktorý voláme pretrénovanie.
Aké športy považuješ za najväčšiu záťaž pre zdravie, respektíve najrizikovejšie?
Každý z nás, či už ako malé dieťa, alebo v dospelosti zažil nehodu počas vykonávania pohybovej aktivity alebo športu. Nielen deti, ale aj dospelých trápia úrazy. Dôvody môžu byť rôzne, ale sú situácie, pri ktorých vznikajú úrazy častejšie a pri ktorých by sme mali zvýšiť svoju opatrnosť.
Najčastejšie príčiny úrazov sú:
- súper (úrazy zavinené druhou osobou, 52 %)
- klimatické podmienky (vysoká alebo nízka teplota, prudká zmena počasia, 17 %)
- terén (povrch cvičebnej plochy, nerovnosti, šmykľavosť, cudzie predmety, 14 %)
- výstroj (poškodené vybavenie, 9 %)
- nedostatočné rozcvičenie, neopatrnosť, únava (precenenie vlastných síl, 8 %).
Mechanizmy úrazov (spôsob, akým úraz prebieha):
- neúmyselný pád (šmyknutie, potknutie, zakopnutie, 54 %)
- úder (inzult na tkanivo od súpera, 22 %)
- zámerný pád (záchrana hry – vrhnutie sa po lopte, 13 %)
- náraz (o pevnú prekážku, 7 %)
- nečakaný prudký pohyb (snaha o udržanie rovnováhy, 4 %).
A čo tvoja športová kariéra? Aj to bolelo? Robila by si niečo inak? Zmenila by si niečo, keby to šlo?
S rýchlostnou kanoistikou som začala neskôr, až v štrnástich rokoch, kedy som sa naučila jazdiť na rýchlostnom kajaku. Tréningy, sústredenia, preteky, štúdium… Bolo to ťažké, ale je to šport, ktorý keď vás pohltí, neviete odolať. Šport, ktorý je ťažký aj po fyzickej, aj po technickej stránke a väčšinu času trávite vo voľnej prírode. Motivácia, aby som sa venovala tomuto náročnému športu, boli moje výsledky, ktoré som začala dosahovať. Bola som niekoľkonásobnou majsterkou Slovenska v rýchlostnej kanoistike vo viacerých disciplínach a niekoľkonásobnou juniorskou majsterkou v tej dobe ešte ČSSR. Tiež som bola juniorskou reprezentantkou, pričom na juniorské časy spomínam s úsmevom. Prechod k seniorkám už nebol úspešný, aj vzhľadom k zraneniam, ktoré sa mi začali hromadiť, aj kvôli štúdiu na LFUK, ktorú som začala študovať. Bolo to pre mňa veľmi smutné obdobie, ale pochopila som, že nedostatok regenerácie, kompenzačných a strečingových cvičení je základ začiatku neúspechu športovca. V tej dobe sa týmto problémom nevenoval dostatok času, čo vidím ako veľký problém, ktorý mi spôsobil aj neskoršie zdravotné problémy.
Teraz v mojej práci spájam môj koníček (šport) s mojou profesiou. Okrem práce v ambulancii klinickej imunológie a alergológie v ImunoVital Centre pracujem aj ako konziliárny lekár pre alergické ochorenia a imunológiu pre TOP tím športovcov v príprave na OH a iné významné športové podujatia. So športovým tímom SR som sa ako lekárka výpravy zúčastnila na LOH 2004 v Aténach, LOH 2008 v Pekingu a ZOH 2010 vo Vancouveri.
Ak sa nešportovec rozhodne stať atlétom, je lepšie ísť najskôr k lekárovi? Napríklad ku kardiológovi?
Ako sa každý z nás stará o svoje zdravie? Čo robí každý z nás pre svoj výkon? Samozrejme, športujeme, trénujeme – každý podľa svojich možností, ale bolo by dobré si uvedomiť, že prvoradé pre absolvovanie vysokých tréningových záťaží, následne aj pretekov a zvládnutie tohto náročného procesu je aj starostlivosť o seba a svoje zdravie. Ak športujete alebo sa pripravujete na preteky – hoci aj amatérske, samozrejme, bez ohľadu na vek a kategóriu – čiže počnúc od žiackych kategórií až po tie veteránske, a tie obzvlášť – potom vám nestačí len bežné vyšetrenie v pokoji. Preventívna telovýchovnolekárska prehliadka vám poskytne informácie o tom, ako pracuje váš organizmus pri zaťažení. Odhalí patologické reakcie organizmu na záťaž, teda tie signály, ktoré nie sú v pokoji zaznamenané. V rámci preventívnej telovýchovnolekárskej prehliadky sa robí aj športová diagnostika, čím sa môžu presne určiť optimálne tréningové zóny (vyjadrené srdcovou frekvenciou, záťažou na bicykli, tempom behu a pod.), diagnostikovať vašu kondíciu a odporučiť adekvátnu záťaž, primeranú veku a kondícii.
Je prevencia zbytočná pre rekreačného športovca, alebo je potrebné chodiť k lekárovi kvôli športu, aj keď nás (zatiaľ) nič nebolí?
Hoci je náhle úmrtie športovca pomerne zriedkavá udalosť (výskyt od 1 : 200 000/rok až 1 : 15 000/rok) v závislosti od veku, je to vždy udalosť neočakávaná, tragická a často medializovaná. Keď neberieme do úvahy úrazovú príčinu, tak ochorenie srdca zapríčiňuje až 80 % prípadov takýchto náhlych úmrtí. Ide hlavne o vrodené alebo dedičné štrukturálne a aj funkčné abnormality srdcovocievneho systému. Fyzická aktivita potom býva urýchľujúcim faktorom náhleho úmrtia športovca v dôsledku vzniku významnej poruchy srdcového rytmu, ktorá vzniká na poškodenom srdci. Mnohé tieto ochorenia nemajú žiadne varovné príznaky a náhla smrť môže byť často ich prvým a, žiaľ, aj posledným príznakom. U športovcov vo veku do 35 rokov je najčastejšou príčinou (40 %) ochorenie, ktoré sa prejavuje chorobným zhrubnutím niektorých častí srdcového svalu (hypertrofická kardiomyopatia). Ďalšou častou príčinou býva vrodená odchýlka tepien zásobujúcich srdcový sval a potom aj menej časté príčiny (predčasná ateroskleróza srdcových tepien, arytmie pri poškodení pravej komory, zápal srdcového svalu, prípadne vrodené poruchy elektrickej aktivity srdca atď).
Ak má jedinec v blízkom príbuzenstve výskyt vážneho srdcového ochorenia, infarktu myokardu, náhleho úmrtia alebo významne zvýšeného krvného tlaku, hlavne v mladom veku je možné zrealizovať špecializované kardiologické vyšetrenie na vlastnú žiadosť športovca. Je to zvlášť potrebné u športovcov, ktorí majú niektoré z príznakov ako pocity nepravidelnej akcie srdca, bolesti na hrudníku, pocity nevysvetliteľnej dýchavice a únavy, závraty alebo utrpeli náhlu stratu vedomia, prípadne mu pri lekárskom vyšetrení zistili srdcový šelest alebo zvýšenú hodnotu krvného tlaku.
Bolo by vhodné uvažovať o tom, že na pretekoch by nemal štartovať športovec od žiackeho veku až po veteránov, ktorý nemá základné vyšetrenia krvného obrazu, biochemických parametrov a aspoň EKG. Najlepšie je zhodnotenie reakcie organizmu na záťaž pri kompletnom vyšetrení pri preventívnej telovýchovnej prehliadke. Dlhodobo zanedbané zdravotné problémy a zanedbaná regenerácia bývajú veľmi často pri mladších kategóriách dôvodom zanechania športovej činnosti, pri starších ukončenia všetkej športovej činnosti. Pri vrcholovom tréningu by malo nastupovať už kompletnejšie a podrobnejšie sledovanie zdravotného stavu so zabezpečením správnej životosprávy (aj čo sa týka stravy a doplnkovej výživy) a rehabilitácie.
Strava je v súčasnosti silná téma. Je jedlo preceňované, alebo naozaj tak veľmi záleží na tom, čo máme na tanieri?
Súčasný jedálniček minimálne tretiny populácie môžeme v poslednej dobe charakterizovať ako monotónny a nevyvážený. Prevažujú nutrične menej kvalitné potraviny v podobe bieleho pečiva, sušienok, oplátok či údenín a hodnotné pokrmy často nahrádzajú jedlá typu „fast food“. Spotreba biologicky hodnotných potravín ako ovocie, zelenina, strukoviny či ryby je nedostatočná, prísun stravy je často nárazový a nepravidelný.
Z výživového hľadiska je náš energetický príjem často väčší, ako sú požiadavky tela, strava obsahuje nadmerné množstvo tukov, najmä s obsahom nasýtených mastných kyselín. Zvýšený je tiež prísun transmastných kyselín. Naopak, omega-3 nasýtené kyseliny nám chýbajú. Prevažujúcim zdrojom sacharidov sú rafinované potraviny s vysokým podielom bielej múky, jednoduchých cukrov a nedostatkom vlákniny. Zdrojom bielkovín sú menej kvalitné živočíšne potraviny s vyšším podielom tukov a cholesterolu. Vo zvýšenej miere prijímame sodík či chloridy (v kuchynskej soli), naopak, prísun vápnika, horčíka, draslíka, zinku a železa je nedostatočný. V strave možno nájsť nedostatky aj v obsahu vitamínov C, D, E, betakaroténu a kyseliny listovej, antioxidantov a ďalších fytonutrientov. Samostatnou kapitolou je príjem tekutín. Ten niekedy hraničí so stavom dehydratácie organizmu.
Spôsob výživy človeka sa formuje pod vplyvom rôznych vonkajších a vnútorných faktorov. Patria sem geografické či klimatické podmienky, životná úroveň, etnická príslušnosť, náboženstvo, rodina, vplyv lekárskych odporúčaní, médií či módnych trendov. Závisí aj od veku, pohlavia, miery fyzickej aktivity, životnej filozofie či dokonca ekologického cítenia. Vieme, že inak sa stravujú, povedzme, obyvatelia Indie a Európania či Japonci, dokonca aj v rámci jednotlivých štátov možno nájsť pomerne veľké rozdiely.
Moslimovia nejedia bravčové mäso, hinduisti zas hovädzinu, zdravšie sa vo všeobecnosti stravujú ženy, matky s malými deťmi, športovci, ľudia so zdravotnými problémami atď. Spôsoby výživy, ktoré sa odlišujú od normálu pre danú spoločnosť môžeme označiť ako „alternatívne“. Alternatívny výživový smer v danej populácii praktizuje len malá časť spoločnosti, ide doslova o niekoľko percent obyvateľstva. Veľmi často ide o ľudí, ktorí sa snažia viesť zdravý životný štýl a zároveň rekreačne športujú. Patria sem vegetariánstvo a jeho základné i prechodné formy, vitariánstvo, makrobiotika, delená strava, výživa podľa krvných skupín, paleolitická strava či nutričná genomika. Každá má svoje pozitíva, ale aj negatíva.
Čo odporučíš našim čitateľom?
Dodržiavanie správnej životosprávy pomocou piatich S – zdravá STRAVA, dostatok SPÁNKU, veľa SMIECHU a ŠPORTU A SPOKOJNÝ život v kruhu svojich blízkych, so všetkým, čo k tomu patrí. A následné vyplavovanie hormónov šťastia – endorfínov, enkefalínov a vnútorných opioidov – môže k zlepšeniu kvality života každého len napomôcť.
