Objednajte sa na vyšetrenie
Autor článku
Katarína Bergendiová
Klinický imunológ a alergológ

Prvýkrát opísal alergiu Hippokrates v 5.storočí pred našim letopočtom a v roku 1902 definovali P.Portier a Ch.Richet termín anafylaxia. V roku 1905 C.von Pirquet použil a ako pojem prvýkrát definoval alergiu ako formu obrannej reakcie a odchýlku od pôvodného stavu. V roku 1923 nazvali A.F.Coca a R.A.Cooke geneticky podmienenú odchýlku, ktorá vyjadruje vrodenú predispozíciu k vzniku alergických ochorení – atopia. Protilátka sprostredkujúca alergickú reakciu imunoglobulín E bola definovaná kolektívom K. a T. Ishizakovi, H.Bennich a G.Johansson v roku 1967.

Príčina vzniku chladovej alergie

Pri vzniku a rozvoji alergií hrajú veľký význam, okrem iného, aj náhle zmeny teploty prostredia. Fyzikálne vplyvy, ako napríklad chlad, pôsobia ako priame aktivátory vyplavovania mediátorov, napr. histamínu z mastocytov a tieto látky môžu vyvolávať klinické prejavy zvýšenej reaktivity na slizniciach horných, stredných, ale aj dolných dýchacích ciest, očných spojiviek, ale aj kože. Ide však o pseudoalergiu, ktorá je odpoveďou na fyzikálny podnet, nie alergén.  Na vzniku týchto ťažkostí má vplyv aj dnešný spôsob života, kedy si pre organizmus vytvárame akúsi neprirodzenú mikroklímu, kde máme stabilnú teplotu, vlhkosť, svetlo. Kedysi ľudia väčšinu času trávili vonku, dnes je to v uzavretých priestoroch. Naše obranné mechanizmy zleniveli, pretože ich nevyužívame, a telo to, čo nepotrebuje, jednoducho odstaví.

Alergia na chlad a jej prejavy

Prejavy chladovej alergie sú podobné ako pri iných typoch alergií. Často sa prejavuje napr. výsevom drobných svrbivých vyrážok na koži – tzv. žihľavka, sčervenanie kože či opuchy. Objavujú sa najmä na miestach, kde je koža nezakrytá odevom. Veľakrát býva prvým príznakom suchá praskajúca pokožka rúk v chladnejších mesiacoch, no málokto si to dá do súvisu práve s chladovou alergiou. V niektorých prípadoch dokonca môže dôjsť k strate citlivosti v prstoch a k ich tupej bolesti. Ďalšími prejavmi bývajú slzenie, pálenie sliznice, upchaný nos, kýchanie a dráždivý kašeľ až dušnosť. Tieto ťažkosti trápia ľudí prevažne v strednom veku, pričom môžu vzniknúť prvýkrát po infekcii, nových liekoch, alebo po niektorých potravinách.  Alergické prejavy sa môžu objaviť aj pri konzumácii studeného jedla či pití studených nápojov. Alergia na chlad vás teda môže prekvapiť nielen v zime, ale počas celého roka, i v lete. Prudký pokles teploty (napr. pri plávaní v studenej vode) môže mať za následok prudký pokles tlaku a môže skončiť až tragicky.
Diagnózu chladovej alergie môžeme u vnímanej osoby testovať 15 minútovou aplikáciou ľadu, kedy nám pri pozitívnej reakcii vznikne pupenec. Tak isto môžeme stanovovať hladinu kryoglobulínov – chladových protilátok v sére. Patologická hladina chladových protilátok však môže byť príznakom aj iných ochorení, napr. hepatitídy C, ale aj Raynaudovho syndrómu (studené ruky a nohy následkom poruchy prekrvenia), či iného systémového ochorenia. Na stanovenie hladiny kryoglobulínu sa krv odoberá do nahriatej skúmavky(na 37°C) a do chladničky s teplotou 4 stupne Celzia ju vložíme až v laboratóriu.

Liečba chladovej alergie

Pri liečbe chladovej alergie používame antihistaminiká – protialergické lieky, prípadne antileukotriény. Pri dýchacích problémoch sa podávajú spreje na uvoľnenie priedušiek, prípadne protizápalová inhalačná liečba. Pri kožných problémoch sa používajú aj lokálne masti proti svrbeniu a zápalu, tiež masti proti nadmernému vysušovaniu kože a podobne.

K zlepšeniu klinického stavu pomáha aj otužovanie – pohyb na čerstvom vzduchu, primerané oblečenie, neprekurovanie bytu, plávanie nie v príliš studenej vode, striedanie teplej a studenej sprchy, sauna… Otužovanie môžeme prirovnať k určitému druhu hyposenzibilizácie na náhle zmeny prostredia, pričom sa zároveň zvyšuje celková kondícia organizmu. Veľmi často je otužovanie považované pacientmi za veľmi zložitý a časovo náročný liečebný proces, a preto mu nevenujú dostatočnú pozornosť. Neuvedomujú si, že jednotlivým formám otužovania sa môžeme venovať každý deň, bez toho, aby sme si to nejako zvlášť uvedomovali. Patrí sem nie veľmi teplé obliekanie, dostatočný pohyb na čerstvom vzduchu bez ohľadu na počasie, vetranie bytov aj v zime, hlavne v noci, neprekurovanie domácnosti a i. Môžeme k tomu pridať striedavé sprchovanie studenou a teplou vodou. Na podobnom princípe je založená aj sauna, ktorá je veľmi vhodným a príjemným doplnkom zvyšovania obranyschopnosti. Treba však pripomenúť, že efekt prináša len systematické a pravidelné otužovanie a závisí len od samotného pacienta, či strávi zimné radovánky v pohode, alebo už so skôr spomenutými príznakmi.