Objednajte sa na vyšetrenie
Autor článku
Katarína Bergendiová
Klinický imunológ a alergológ

Čo je bronchiálna astma?

Z alergických ochorení najviac ovplyvňuje fyzickú výkonnosť priedušková (bronchiálna) astma – AB, pričom ňou trpí asi 300 miliónov ľudí na svete. Je to chronické (doživotné) zápalové ochorenie dýchacích ciest, ktoré sa prejavuje záchvatmi prevažne suchého a dráždivého kašľa, s pocitom dychovej tiesne nielen v kľude, ale aj po námahe a počuteľným dýchaním – „tzv.piskotami“. Astma sa nevyhýba ani športovcom, pričom športovci trpia astmou 5 krát častejšie ako ostatná populácia.

Čo môže spôsobovať záchvaty bronchiálnej astmy?

U viac ako 50% pacientov je hlavným spúšťačom záchvatov bronchiálnej astmy alergické ochorenie a záchvat sa môže objaviť napr. po vdýchnutí (pele v peľovej sezóne…) alebo požití (kravské mlieko, burské oriešky, morské ryby u potravinovej alergie) alergénu.

Aký je vzťah telesnej námahy a bronchiálnej astmy?

Veľmi často môže byť jediným spúšťačom fyzická záťaž, čo sa charakterizuje ako  tzv. námahou vyvolaná astma (EIA – exercise induced asthma). Na vzniku záchvatov sa podieľa zrýchlené dýchanie pri námahe s následným zvýšeným vyplavovaním zápalových mediátorov (látok spôsobujúcich zápal v dýchacích cestách), čo spôsobuje stiahnutie dýchacieho svalstva s opuchom dýchacích ciest. Toto je príčinou záchvatu dusivého kašľa s pocitom dychovej tiesne až počuteľnými piskotmi.

K ťažkostiam môže dôjsť vo včasnej fáze astmatickej odpovede , po 6-10 minútach fyzickej záťaže, či do 10-15 minút po ukončení fyzickej záťaže alebo dokonca sa príznaky objavujú až po 6-8  hodinách od ukončenia fyzickej záťaže, ale jedná sa o neskorú astmatickú odpoveď na fyzickú námahu, ktorú má asi 10 % astmatikov.

Diagnostika bronchiálnej astmy

Pri diagnostike bronchiálnej astmy je veľmi dôležitá ANAMNÉZA, čiže dôkladné vypočutie pacienta so zistením všetkých ťažkostí jeho, ale aj ťažkostí v jeho rodine.

FYZIKÁLNE VYŠETRENIE a analýza symptómov ako je kašeľ, tieseň, tlak alebo pálenie na hrudníku, piskoty, ťažkosti s dýchaním a ťažkosti s dýchaním po námahe nám pomôže stanoviť v akom stupni je ochorenie.

K skorej diagnostike napomáhajú FUNKČNÉ DIAGNOSTICKÉ METÓDY, pomocou ktorých zisťujeme akého typu a v akom štádiu je bronchiálna astma. Patrí k nemu aj základné funkčné vyšetrenie pľúc. Týmto vyšetrením sa však nemusia zachytiť žiadne zmeny funkčných parametrov.

Špecifickými vyšetreniami sú bronchomotorické  testy. Ide o provokačné testy, kedy musí byť astma objektivizovaná, to znamená je vyžadovaný spirometrický dôkaz reverzibilnej obštrukcie – bronchodilatačný test, alebo dôkaz bronchiálnej hyperreaktivity – bronchokonstrikčný test.

Aká je prevencia vzniku ponámahovej bronchiálnej astmy?

Jednou zo zásad životosprávy astmatikov je pravidelné športovanie, pretože akýkoľvek pohyb astmatikom pomáha. Cvičením sa rozvíjajú dýchacie svaly a tie umožňujú správne dýchanie. Svaly, ktoré sú v kondícii dokážu pracovať ekonomickejšie a potrebujú pre tú istú činnosť menej kyslíka ako svaly netrénované a ochabnuté.

Za najlepší spôsob ako sa vyhnúť astmatickým komplikáciám, je pripravovať organizmus na záťaž postupne. Pred samotným zaťažením je veľmi vhodné zaradiť strečing a činnosť na rozohriatie. Rovnaké pravidlo postupného zaťaženia platí aj z dlhodobého hľadiska. Znamená to, že dávkovanie musí ísť ruka v ruke so schopnosťou organizmu adaptovať sa na zvyšujúcu sa intenzitu činnosti.

Zvýšiť efektivitu práce dýchacích svalov môžeme aj pomocou prístroja PowerBreathe, ktorý využíva základné princípy  záťažového tréningu. Pomocou dýchania cez PowerBreathe – niekedy nazývaný aj ako „činka pre bránicu“ – a jeho variabilný odpor vytvára záťaž voči nádychu, a tým zvyšuje svalovú silu a vytrvalosť respiračného svalstva

Základom športovej prevencie je postupné otužovanie dýchacích ciest a to aj v priebehu roka a tiež pri samotnej záťaži. Pokiaľ chcete trénovať aj v zimných mesiacoch  je dobré trénovať aj celú jeseň, aby si sliznice zvykli na podchladený a vlhký vzduch. V samotnom tréningu je dôležité dostatočne dlhé a hlavne postupné rozjazdenie alebo rozbehanie. Je  dokázané, že spúšťačom záchvatu bronchospazmu je prudké zrýchlenie ventilácie, ktoré nedostatočne prekrvené steny priedušiek nadmerne podchladí. V praxi to znamená najmenej 20 až 30 minút zahriatia v miernej intenzite (približne tep 120-130/min), než sa pustíte do intenzít v oblasti aeróbneho prahu a vyššie.

Aká je liečba ponámahovej bronchiálnej astmy?

Pri dlhodobom riešení tohto problému napomáhajú protizápalové lieky – inhalačné kortikosteroidy alebo antileukotriény. Tieto lieky nie sú efektívne tesne pred fyzickou záťažou, ale pôsobia ako dlhodobá protizápalová liečba bronchiálnej astmy. Pri ťažkostiach pri športovom výkone sa tesne pred cvičením môže podávať inhalačná dávka tzv. uvoľňovačov, ktoré zvyšujú prietok vzduchu prieduškami. Tieto lieky musia byť prísne ordinované odborníkom pre liečbu bronchiálnej astmy, čiže imuno-alergológom alebo pľúcnym lekárom.

Aký je správny výber športu pre astmatika?

Reakcia na fyzickú námahu je u každého športovca s astmou rôzna a tiež podmienky, za ktorých sa šport robí sa líši. Z hľadiska indukcie astmy existujú športy s vysokou astmogénnou aktivitou a športy s nízkou astmogénnou aktivitou.

Najviac astmogénne zimné športy sú beh na lyžiachseverská kombinácia a biatlon a medzi najviac astmogénne letné športy patrí triatlon, cyklistikaplavánie a synchronizované plávanie.

bronchiálna astma

Športové aktivity je vhodné pestovať až v období stabilizácie ochorenia a nesmú byť v rozpore s preventívnymi snahami o odstránenie alergénu z prostredia (napr. nie je vhodný futbal na rozkvitnutej lúke u alergika na pele, cvičenie v prašnej telocvični u alergika na roztoče…). Vhodné sú najmä všetky vodné športy (kanoistika, veslovanie…), kde je optimálne spojený správny typ telesnej aktivity s vhodným prostredím. Vodné pary zvlhčujú sliznice a zachytávajú alergény (pele, prach) a zároveň sa dobre rozvíjajú dýchacie svaly, zvyšuje sa ich sila a nacvičuje sa správny typ dýchania.

Medzi prospešné športy patria aj zimné (lyžovanie, krasokorčuľovanie, hokej), kde je zabezpečený všestranný pohyb a zároveň znížené množstvo alergénu vo vlhkom a chladnom prostredí. Otázkou je vhodnosť bicyklovania, pri ktorom je výrazná inhalácia exhalátov zo znečisteného prostredia a pri nesprávnej polohe fixovanie hrudníka, pričom nie je zabezpečené správne dýchanie. Čo sa týka atletických disciplín tolerancia behov na krátke aj dlhé trate závisí od kvality tréningu, prípravy a samozrejme vhodného prostredia. Práve pri behoch je potrebné určité postupné zvyšovanie záťaže a intenzity, kedy je potom znížená schopnosť reagovať negatívne na telesnú námahu.  Pre starších a menej výkonných jedincov je veľmi vhodným doplnkom jóga, ktorá prispieva k odbúravaniu stresu a nácviku správneho dýchania.

A čo s nevhodnými športami?

V tomto období sa veľmi moderným koníčkom stáva potápanie. Tu sú už pri odporúčaní lekári veľmi opatrní. Pri potápaní pôsobí na astmatika viac spúšťačov samotného záchvatu. Patrí sem použitie iných dýchacích zmesí (nitrox, trimix), ktoré môžu byť obzvlášť dráždivé pre dýchacie cesty, ktoré spolu s výraznou fyzickou aktivitou a stresom spôsobujú, že potápanie sa stáva asi 40-krát nebezpečnejšie pre astmatika ako futbal. Astma je najčastejšou príčinou, prečo lekár nepridelí potvrdenie o spôsobilosti na potápanie. Samozrejme existujú aj výnimky u jedincov, ktorí nemali príznaky astmy počas piatich rokov a nemuseli v tomto období ani používať žiadne terapeutické prípravky.

No a keďže leto sa blíži, nedá mi nespomenúť obľúbené „šnorchlovanie. Šnorchlisti dýchajú vzduch na hladine a sú vystavení omnoho menšiemu riziku. Ale vzhľadom k tomu, že pri svojom ochorení sú napr. pri náhodnom vdýchnutí vody, ohrození astmatickým záchvatom, platia aj tu určité obmedzenia. Pre tieto by mal astmatik vždy upozorniť niekoho o svojich aktivitách. A čo so športom vo vysokohorskom prostredí? Tu môže byť pre pacienta problém riedky a studený vzduch, ktorý môže vyprovokovať záchvat, a preto je potrebné mať vždy pri sebe vhodnú medikáciu.

Dopingová problematika u vrcholových športovcov

Primárnou snahou lekárov astmatológov, ktorí sa starajú o vrcholových športovcov s astmou, je umožniť svojim pacientom športovať na vrcholovej úrovni a podávať také lieky, ktoré nie sú na Zozname zakázaných látok, to znamená nie sú považované za doping, alebo medicínsky podporiť športovcov v získaní tzv. terapeutickej výnimky.

Zoznam dopingových látok

Od 1.1.2013 sú zakázané všetky látky typu beta2-agonistov, pričom je povolené inhalačné užívanie liekov, obsahujúcich salbutamol, salmeterol a formoterol v terapeutických dávkach. Salmeterol a formoterol je možno užívať aj vo fixných kombináciach s inhalačnými kortikosteroidmi (IKS). Pre salbutamol  je za terapeutickú dávku povolené maximálne 1600 μg za 24 hodín (1 dávka salbutamolu v aerosolovém dávkovači obsahuje 100 μg), pre formoterol je to dávka maximálne 54 μg za 24 hodín  (1 dávka formoterolu obsahuje 6 μg nebo 12 μg).

Močové limity platí pro salbutamol a formoterol (koncentrácia pre salbutamol vyšší než 1000 ng/ml a koncentrácia pre formoterol vyššia než 40 ng/ml sú považované za pozitívny antidopingový nález).

Inhalačné kortikosteroidy sú už niekoľko rokov povolené, tak isto ako intranazálne kortikosteroidy. Antileukotriény neboli nikdy zakázané, tak isto ani inhalačné anticholinergika. Zakázané sú systémové kortikosteroidy.

 

Cieľom každého lekára pri liečbe astmy je zachovanie absolútnej kvality života pacienta. V tomto prípade to znamená, že správne liečený astmatický pacient má byť schopný vyrovnať sa, aj pokiaľ ide o fyzickú námahu, ostatným. Medzi pacientmi liečenými na bronchiálnu astmu je aj niekoľko vrcholových športovcov, ktorí dosahujú fantastické výsledky.

  • Napríklad americký plavec Mark Spitz vyhral sedemkrát olympijskú medailu.
  • Španielsky cyklista Miguel Indurain, štyri roky po sebe víťaz Tour de France, šliapal do pedálov nielen s vetrom, ale aj s astmou opreteky.
  • Astmatička Alison Streeterová, ktorej meno nájdeme niekoľkokrát v Guinnessovej knihe rekordov, preplávala už 43. raz kanál La Manche. Ako dieťa pritom trpela veľmi vážnou formou astmy, tú má však dnes pod kontrolou.
  • Astmatička je aj tenisová jednotka Justine Heninová, ktorá sa najviac tešila zo získania zlatej medaily na letných olympijských hrách v Aténach. Aktívnu kariéru skončila ako svetová jednotka v roku 2008.
  • Nepredbehnuteľná astmatička je britská svetová rekordérka Paula Redcliffová, držiteľka svetového rekordu v ženskom maratóne s časom 2:15:25, ktorý dosiahla v roku 2003 v Londýne. Zároveň je držiteľkou štyroch z piatich najrýchlejších časov v histórii.
  • Mogens Jensen, dánsky astmatik, si v roku 2007 splnil sen, keď sa mu podarilo vyliezť na Mount Everest. Prekonal tak nielen seba, ale aj svoje problémy s astmou, ktoré sa pri studenom vzduchu zvyknú zhoršovať.

A množstvo ďalších svetových aj slovenských športovcov – medailistov na vrcholových športových podujatiach.