Objednajte sa na vyšetrenie
Publikované 02.07.2014
Autor článku
Katarína Bergendiová
Klinický imunológ a alergológ

Od konca 20. storočia badáme nárast plesňových ochorení. Vplýva na to viacero faktorov:

epidémia AIDS, rozsiahle používanie intravaskulárnych katétrov a širokospektrálnych antibiotík, chirurgické pokroky a transplantácia orgánov či rozvoj protirakoviných terapií. Väčšina vážnych invazívnych plesňových a hubových infekcií sa vyskytuje u ľudí so silne potlačenou imunitou.

Čo spôsobuje plesňové a hubové ochorenia?

Vlastnou príčinou týchto ochorení sú parazity rastlinného pôvodu. Pre človeka je nebezpečná iba malá časť z nich. Rozširujú sa spórmi, ktoré sú veľmi odolné voči vonkajším vplyvom a prenášajú sa kontaktom z jednej osoby na druhú. Plesne ako také zvyčajne nepredstavujú vážne riziko. Hrozbou sa stávajú, až keď dôjde k oslabeniu imunitného systému z rôznych dôvodov (poškodenie kože, oslabenie imunity pred transplantáciou, vážne infekčné choroby a iné).

Medzi plesňami a imunitným systémom existuje úzky vzťah. Toto tvrdenie potvrdzujú aj epidemiologické údaje, keďže u ľudí s neporušenými imunitnými funkciami je výrazne menej mykotických ochorení. Plesne a huby najviac ohrozujú diabetikov či ľudí s poruchami glukózovej  tolerancie, pacientov s poruchou bunkovej imunity vrátane ľudí s nádorovými ochoreniami, ďalej ľudí dlhodobo liečených kortikosteroidmi a cytostatikami. Kvasinky zas výraznejšie ohrozujú tých, ktorí sa dlhodobo liečia antibiotickou kúrou.

Imunodeficiencia teda zohráva kľúčovú rolu pri rozvoji systémových mykóz a plesní. Presný mechanizmus ale ešte nepoznáme. Vieme síce, že s nárastom ľudí s potlačeným či oslabeným imunitným systémom rastie aj počet ľudí s mykózami, ale v tomto procese je príliš veľa neznámeho. Čaká nás teda množstvo ďalších výskumov, a s tým súvisí aj schopnosť efektívne liečiť tieto choroby.

Systémové mykózy vs. dermatomykózy

Systémové mykózy dokážu kolonizovať rôzne časti ľudského organizmu vrátane vnútorných orgánov. Stoja za najvážnejšími a ťažko liečiteľnými stavmi napríklad po transplantácii orgánov či pri AIDS. Naopak dermatomykózy ako príležitostné ochorenia sa vyskytujú pomerne bežne a ich príčina nie je len v oslabenej imunite. Rozdeľujeme ich na:

  • keratomykózy – chorobný proces zasahuje iba hornú vrstvu pokožky,
  • dermatomykózy – postihujú celú kožu, ale aj sliznice, nechty či vlasy,
  • hlboké mykózy – postihujú aj podkožie a vnútorné orgány. Bývajú už previazané so systémovými problémami.

Okrem systémových a príležitostných mykóz sa objavujú aj plesne a huby u ľudí s rôznymi druhmi alergických ochorení. Príkladom vážneho ochorenia z tejto kategórie je alergická bronchopulmonálna aspergilóza, ktorá kolonizáciou priedušiek dýchacích ciest ohrozuje život najmä pacientov s cystickou fibrózou.

Diagnostika plesňových a hubových ochorení

Spomenuli sme, že sa mykóza objavuje oveľa viac u ľudí s oslabenou imunitou než u zdravých. To uľahčuje počiatočnú diagnostiku. Napríklad pri dlhodobom užívaní antibiotík možno vopred predpokladať, že sa objaví infekcia Candidou Albicans (kandidóza). Neutropénia je rizikovým faktorom pre kandidózu či aspergilózu. Poruchy v bunkovej imunite zas predurčujú na ochorenie kryptokokózou, aspergilózou, coccidiomycosis či histoplazmózou, pri užívaní antibiotík hrozí aj napadnutie slizníc kandidózou.

Na presné určenie, o aký druh huby či plesne ide sa využívajú štandardné mikroskopické a kultivačné mykologické vyšetrenia. Pri niektorých prejavoch ochorenia aj sérologická diagnostika.

Liečba mykóz

Pokiaľ ide o ľahšie formy dermatomykóz, aplikujú sa lokálne prípravky, pričom liečba trvá 2 až 4 týždne. K dispozícii je množstvo roztokov, krémov, zásypov a mastičiek. Bohužiaľ účinok nie je vždy ideálny a „trafenie“ toho správneho lieku trvá niekedy dlhšie. Systémová liečba sa využíva len pri rozsiahlych dermatomykózach, ktoré už zvyčajne bývajú spojené aj so závažnejšími ochoreniami.

Pri vážnych problémoch s imunitou (HIV, transplantácia kostnej drene, užívanie kortikosteroidov…), treba vopred predpokladať riziko mykotickej nákazy a pozorne sledovať stav pacienta. Pri onkologickej liečbe je dokonca rozsiahle napadnutie organizmu mykózou dôvodom na celkovú zmenu liečby. V posledných rokoch sa čoraz viac uplatňuje imunitná terapia, ktorá sa snaží zlepšiť reakciu imunity na jednotlivé patogény útočiace na organizmus.

Pohľad alternatívnej medicíny

V ľudovom liečiteľstve sa predpokladá, že plesne a huby sú primárne živené cukrami v akejkoľvek forme (alkohol, múka a pod.). Tento názor nie je úplne bez logiky, keďže naozaj majú diabetici mykózy častejšie než bežní ľudia. Takže v prípade napadnutia plesňami napríklad na nohách sa odporúča znížiť až dočasne vylúčiť príjem cukrov. Odporúčajú sa skôr jogurt, kyslé mliečne výrobky, tvaroh, orechy a tuky, ktoré sú zdrojom energie pre človeka, ale nie pre plesne. Rastlinné oleje zas majú mať protiplesňový účinok. Vhodné je využívať silu byliniek a rôznych odvarov. Tieto rady môžu v individuálnych prípadoch pomôcť, ale ak máte dlhodobo problémy s plesňami a hubami odporúčame neotáľať a navštíviť čo najskôr dermatológa. Zároveň váš problém skonzultujte aj s imunológom.

Prevencia ľahších foriem plesní

  1. Starajte sa o svoju imunitu podľa známych pravidiel.
  2. Dajte si pozor na nedostatočnú hygienu pri športe, fyzicky namáhavých aktivitách, na plavárni a podobne.
  3. Nevymieňajte si s druhými ľuďmi uteráky, obuv, spodnú bielizeň a podobne.
  4. Po sprchovaní si dostatočne vysušte potenciálne problémové miesta ako medzi prstami na nohách, v podpazuší atď. (plesne milujú vlhkosť).
  5. Obmedzte používanie gumovej obuvi a ponožiek a punčoch zo syntetických vlákien.
  6. Môžete navštíviť naše Centrum a vyskúšať akciu –LETO BEZ MYKÓZ