Objednajte sa na vyšetrenie
Autor článku
Katarína Bergendiová
Klinický imunológ a alergológ

Pozornosť, ktorú venujeme potravinovej alergii, je prirodzená, keďže rok za rokom postihuje stále širšiu skupinu ľudí. V súčasnosti je to okolo 8 % dojčiat, cca 5 % malých detí a 3-4 % dospelých osôb.

Charakteristika

Atopická (IgE) alergia je charakteristická okamžitou a často silnou reakciou imunitného systému a sprostredkúvajú ju takzvané špecifické IgE protilátky (preto názov IgE reakcia). Za jej rozvoj zodpovedá najmä genetická predispozícia, kedy riziko jej prepuknutia u dieťaťa, ktoré má oboch rodičov alergikov je až 80 %. Ak je alergikom len jeden rodič, tak je toto riziko „iba“ 40 až 50 %  a u detí, ktoré nemajú v rodine alergika je pravdepodobnosť len 20 až 30 %. Zatiaľ jediným účinným spôsobom prevencie a liečby potravinovej alergie je vyhýbať sa alergénom.

Prečítajte si aj: Jedálniček na mieru bez alergénov

Alergici majú rôznu citlivosť na potravinové alergény. Niektorí reagujú už na mikrogramové stopové množstvo alergénov v potravinách a môže sa rozvinúť až anafylaktická reakcia. Iní malé množstvá tolerujú a reagujú až na miligramové množstvo alergénu.

Mechanizmus vzniku

Atopická alergia na potraviny vzniká ak telo vyhodnotí nejakú potravinu ako “nepriateľskú” a vyburcuje imunitný systém, aby sa pred nepriateľom bránil (protilátky IgE). Telo začne na svoju obranu produkovať histamín a množstvo ďalších chemických látok, ktorých prítomnosť sa prejaví alergickými reakciami ako nádcha, opuchy, svrbenie, tráviace ťažkosti, či v horšom prípade až anafylaktickým šokom.

Prejavy atopickej potravinovej alergie

Zlý zdravotný stav nie je izolovaný proces, často ide o prepojenie viacerých chorobných procesov. Potravinová alergia sa môže prejavovať rôznymi ťažkosťami:

Tráviace ťažkosti – nevoľnosť, plynatosť, hnačka, bolesti brucha, nechutenstvo, vracanie, neprospievanie, brušné koliky, pálenie záhy, afty na slizniciach dutiny ústnej, eventuálne mapy na jazyku.

Kožné prejavy – ekzém, svrbenie kože, žihľavka.

Dýchacie ťažkosti – nádcha, opuch nosovej sliznice, kašeľ, bronchiálna astma.

Orálny alergický syndróm – väčšinou je spôsobený čerstvou zeleninou, ovocím, orechmi, ale aj korením – prejavuje sa svrbením pier, ústnej dutiny, hrdla, prípadne aj opuchom a začervenaním okolo pier. Niekedy sa príznaky obmedzujú len na škriabanie v krku, pričom pacient je často sledovaný na krčnej ambulancii ako chronický zápal nosohltanu. Vyskytuje sa hlavne u pacientov precitlivelých zároveň na peľové alergény (breza, jelša, lieska, ambrózia…).

Námahou vyvolaná potravinová anafylaxia – vyskytuje sa väčšinou od 30 min až 4-6 hodín po požití alergizujúcej potraviny (najčastejšie morské plody, cestoviny, zeler …) a súčasnej fyzickej aktivite, ktorá inak u daného jedinca nepredstavuje alergén.

Anafylaxia – najzávažnejšia a najťažšia forma alergickej reakcie – multiorgánová systémová reakcia na určitý alergén – pocit nevoľnosti, sčervenenie pokožky, svrbenie, zhoršené dýchanie, búšenie srdca, výrazný pocit strachu, točenie hlavy, niekedy samovoľný odchod stolice, pomočenie.

Prehľad najčastejších alergénov z hlavných potravinových skupín

Súčasti jedál, ktoré zapríčiňujú alergickú reakciu, sú obyčajne bielkoviny. Mnoho z nich môže spôsobiť alergickú reakciu napriek tomu, že sú uvarené alebo prejdú procesom trávenia v čreve. Je vhodné vedieť, že niektoré potraviny stačí tepelne upraviť – termolabilné alergény – a teplom sa rozložia a potom ich možno bezpečne konzumovať. Tepelnou úpravou sa podarí zneškodniť aj väčšinu alergénov zodpovedných za skríženú alergiu peľ – potravina. Výnimkou sú petržlen, zeler, orechy, arašidy, ryby a niektoré koreniny, ktoré majú alergény termostabilné a teplom sa nemenia.

Najčastejšími potravinami spôsobujúcimi alergické reakcie sú:

u detí: mlieko, vaječný bielok, arašidy, orechy, sója, pšenica
u dospelých: arašidy, orechy, ryby, morské plody (krevety, kraby, homáre), syry, zeler, jablko, aditíva…

Kravské mlieko

  • skrížená alergia : s mliekom kozím, ovčím až v 50%
  • najrozšírenejšia alergia u detí do 3 rokov, 2/3 detí majú postihnutie tráviaceho systému,
  • zvyšok kožné prejavy a dýchacie prejavy
  • 85% tejto alergie vyhasne do tretieho roku života, je však rizikom pre budúci vznik iného
  • alergického ochorenia a to aj v prípade vyhasnutia.

Vajce

  • jedna z najčastejších alergii u detí hlavne s kožnými prejavmi alergie – ekzém , urtika
  • vo veku 5-7 rokov väčšinou postupne mizne
  • pozor na niektoré očkovacie látky ( chrípkové vakcíny, vakcína proti žltej zimnici, kliešťovej encefalitíde).

Arašidy – patria medzi najčastejšie potravinové alergény, zákernosť je v tom, že arašidový tuk sa pridáva do mnohých potravín na zahustenie, pričom na vyvolanie reakcie stačí aj zvyšková stopa alergénu. Arašidy majú skríženú reakciu s ostatnými strukovinami a väčšinou ide o celoživotnú alergiu.

Zeler – spolu s arašidmi patrí medzi najčastejšie príčiny smrti u pacientov s alergiou na potraviny , častejší výskyt alergickej reakcie majú pacienti alergickí na peľ paliny, skrížená reaktivita je u mrkvy a korenín.

Med – alergia na med sa často vyskytuje u peľových alergikov a osôb alergických na uštipnutie včelou.

Syndróm čínskej kuchyne – možné zhoršenie ekzému a astmatickej dýchavice, pričom príčinou môžu byť glutamát sodný, sójová omáčka alebo oriešky v jedle.

Z ostatných alergénov sú veľmi časté aj pšenica, sója a ryby.

Diagnostika IgE potravinovej alergie

Veľmi dôležitá a nenahraditeľná je anamnéza. Na potravinovú alergiu myslíme, ak sa obtiaže pacienta viažu na určitý druh potraviny, ak sa opakujú, ak manifestácia príznakov nezávisí od množstva potraviny, ak po vynechaní podozrivej potraviny klinické obtiaže vymiznú a ak pomáhajú lieky proti alergii.

Z laboratórnych vyšetrení sa používa vyšetrenie krvi a to: vyšetrenie celkového imunoglobulínu E, špecifických potravinových imunoglobulínov E na jednotlivé potraviny a kožné testy. Tieto metódy sú však pomerne málo citlivé. Na skutočný dôkaz potravinovej alergie sa používa provokačný záťažový test , avšak tento test je veľmi náročný a vyžaduje hospitalizáciu pacienta.

Ale najlepšia diagnostická metóda je, ak si pacient vedie potravinový denník, kde udáva všetky potraviny, ktoré zjedol a ťažkosti, ktoré má. Spätne sa dá odvodiť, ktorá potravina mu robí najväčšie ťažkosti.

Liečba atopickej potravinovej alergie

  • diétny režim – úplné vylúčenie potraviny, o ktorej vieme alebo máme podozrenie, že
  • reakciu spôsobuje,
  • antihistaminiká, kromoglykáty v dlhodobej liečbe podľa zváženia lekára,
  • u dojčiat alergických na bielkovinu kravského mlieka je možné použiť hydrolyzované
  • mliečne výrobky,
  • mať k dispozícii pohotovostný balíček – antihistaminiká, kortikoidy, Epipen – injekčná striekačka s adrenalínom pacient, ktorý mal závažnú celkovú reakciu .

Prevencia atopickej potravinovej alergie

Dojčenie po dobu prvých 6 mesiacov predstavuje u všetkých detí ochranný účinok pre rozvoj kožného ekzému a astmy u detí v prvých 5-10 rokoch života, hlavne u tých, ktorých rodičia sú alergici. Ak dojčenie nie je možné, u detí s pozitívnou rodinnou anamnézou sa podávajú hypoalergénne prípravky. Pevné jedlá podávať dieťaťu od 4-6 mesiacov, najlepšie súčasne s dojčením a pridávať postupne vždy len jeden druh potraviny. Ako doplnok výživy používa nie pre- a probiotických kultúr, ktoré priaznivo ovplyvňujú črevnú mikroflóru.

Súvisiace články: