Objednajte sa na vyšetrenie
Domov Odborné články Praktické rady pre život s potravinovou alergiou

Praktické rady pre život s potravinovou alergiou

Publikované 11.01.2016
Autor článku
Katarína Bergendiová
Klinický imunológ a alergológ

Pozornosť, ktorú venujeme potravinovej alergii, je prirodzená, keďže v súčasnosti postihuje okolo 8 % dojčiat, cca 5 % malých detí a 2 až 4 % dospelých osôb. Navyše rok za rokom postihuje stále širšiu skupinu ľudí.

 Čo stojí za vznikom potravinovej alergie?

Alergia je charakteristická okamžitou a často silnou reakciou imunitného systému a sprostredkúvajú ju takzvané špecifické IgE protilátky. Za jej rozvoj zodpovedá najmä genetická predispozícia: riziko jej prepuknutia u dieťaťa, ktoré má oboch rodičov alergikov je až 80 %. Ak je alergikom len jeden rodič, tak je toto riziko „iba“ 40 až 50 %  a u detí, ktoré nemajú v rodine alergika je pravdepodobnosť len 20 až 30 %.

Prečítajte si aj: Jedálniček na mieru bez alergénov

Ako vzniká potravinová alergia?

Po prvom vystavení sa organizmu voči alergénu, teda cudzorodej látke, na ktorú reaguje imunitný systém, dochádza k tzv. senzibilizácii. Ide o proces, pri ktorom sa tvoria špecifické IgE protilátky zamerané proti konkrétnej bielkovine z tej-ktorej potraviny. Jedným z cieľov senzibilizácie je to, aby si organizmus alergén „zapamätal“ pre budúcnosť.  Ak dôjde k opakovanému kontaktu imunitného systému s „dotyčným“ alergénom, dochádza k silnej a rýchlej reakcii. Hlavnú úlohu pri nej zohrávajú spomínané IgE protilátky spolupracujúce s tzv. žírnymi bunkami. Počas tejto skorej fázy alergickej reakcie uvoľnia žírne bunky mediátory (mediovať = riadiť) zápalu, a ten sa prejaví sčervenaním kože, opuchom, prípadne nadmernou tvorbou hlienu.

Potom nasleduje neskorá fáza alergickej reakcie, počas ktorej sú na miesto alergickej reakcie priťahované aj tzv. eozinofily, a tieto uvoľňujú ďalšie zápalové mediátory. Miera zvýšenia hladiny potravinovo-špecifických IgE protilátok je pritom individuálna. U detí s vysokou reaktivitou IgE dôjde k  výraznejším prejavom, naopak deti s nízkou reaktivitou IgE  majú miernejšie a často len prechodné  prejavy, z ktorých neskôr „vyrastú“.

 Vplyv veku a citlivosti na potravinovú alergiu

Zatiaľ jediným účinným spôsobom prevencie a liečby potravinovej alergie je vyhýbať sa alergénom. Alergici majú rôznu citlivosť, niektorí reagujú už na mikrogramové stopové množstvo alergénov v potravinách, iní malé množstvá tolerujú a reagujú až na miligramové množstvo alergénu. Preto treba objaviť svoju hranicu tolerancie na jednotlivé alergény. Samozrejme experimentovať môžeme len s tými alergénmi, u ktorých vieme, že u nás nevyvolajú život ohrozujúcu anafylaktickú reakciu.

Ďalším aspektom je vek potenciálneho alergika. Na niektoré potraviny reagujú alergicky iba malé deti a naopak, s rastúcim vekom z niektorých alergizujúcich potravín deti „vyrastú“ a musia si dávať pozor na iné. Niekedy sa u potravinového alergika v staršom veku rozvinú aj iné druhy alergie.

 Prikrmovanie malých detí a potravinová alergia

U malých detí by prvé nemliečne príkrmy mali byť jednozložkové (monokomponentné pyré). Nové potraviny majú pribúdať postupne: u rizikových detí (s pozitívnou rodinnou anamnézou) vždy po 1 až 3 týždňoch, u nerizikových detí po 3 až 4 dňoch.

K najčastejším príznakom potravinovej alergie u dojčaťa patria: hnačka, nafukovanie, bolesti bruška, svrbenie na koži alebo v okolí konečníka. Ak sa tieto príznaky prejavujú u dojčaťa a máte podozrenie na potravinovú alergiu, vynechajte podozrivú potravinu na 2 až 3 týždne, a potom ju skúste znovu zaradiť. Ak však bola reakcia až tak silná, že boli potrebné aj lieky, radšej už potravinu nepodávajte vôbec, alebo sa poraďte s vaším pediatrom alebo alergológom.

 Potravinové alergie u dospelých

Ak je alergén potvrdený vyšetrením u imunológa, dôsledne ho zo stravy vynechajte (zistite si všetky potraviny, ktoré tento alergén obsahujú). Tiež sa poraďte s vaším alergológom, ktoré potraviny stačí tepelne upraviť – termolabilné alergény sa teplom rozložia a potraviny potom možno bezpečne konzumovať.

Tepelnou úpravou sa podarí zneškodniť aj väčšinu alergénov zodpovedných za skríženú alergiu peľ – potravina. Výnimkou sú petržlen, zeler, orechy, arašidy, ryby a niektoré koreniny, ktoré majú alergény termostabilné a teplom sa nemenia.

Veďte si stravovací denník!

Pre určenie diagnózy potravinovej alergie je užitočné poznať čo najpodrobnejší opis príznakov po požití podozrivej potraviny. Preto odporúčame viesť stravovací denník, kde si zapíšete, ktoré potraviny ste jedli vy alebo vaše dieťa a aké po ňom nasledovali ťažkosti.

 Ochorenia súvisiace s potravinovou alergiou

Zlý zdravotný stav nie je izolovaný proces, často ide o prepojenie viacerých chorobných procesov. Aj medzi potravinovou alergiou a inými chorobami existuje úzky vzťah. Potravinová alergia môže byť buď príčina, alebo naopak príznak zložitejšieho ochorenia, preto je dôležité na to myslieť pri určovaní správnej diagnózy. K najčastejším vzájomne previazaným chorobám patria:

  • abdominálna (brušná) bolesť
  • ekzém a ďalšie dermatitídy
  • reumatoidná artritída
  • diarea, hnačka
  • migréna
  • žihľavka a zvýšené svrbenie kože
  • osteoartritída
  • celiakia (neznášanlivosť lepku)
  • neznášanlivosť laktózy
  • častá nevoľnosť a nauzea v žalúdku
  • iné druhy alergií
  • astma
  • častá detská kolika

Prehľad najčastejších alergénov z hlavných potravinových skupín

Mliečne alergény:

  • odstredené mlieko, plnotučné mlieko, sladové mlieko, nízkotučné mlieko, kondenzované, suché alebo zahustené mlieko
  • krémová káva v prášku a kávové bielidlá
  • mlieko kôz a iných zvierat
  • kyslá smotana, syr, smotanový syr, tvaroh, srvátka
  • puding, kaša, jogurt
  • mliečna čokoláda, sušienky, sucháre, chlieb, cereálie
  • cesto, vyprážané jedlá, omáčky, instantná zemiaková kaša
  • sójové syry, polievkové zmesi, balené polievky, konzervované polievky

Vaječné alergény:

  • omelety
  • vaječný koňak
  • majonéza, tatárska omáčka
  • marshmallows
  • vaječné cestoviny, špagety, makaróny
  • surimi (imitácia morských plodov)
  • zmes na pečenie a pečivo
  • raňajkové cereálie, palacinky, wafle, dolky
  • tortová múka, koláče, zmrzlina
  • polievky, karbonátky, klobásy

Arašidové alergény:

  • arašidy, arašidové maslo
  • oriešky, kešu, vlašské orechy, zmes orechov
  • cereálne tyčinky, sušienky, koláče, šišky, dolky, pečivo, zmes na pečenie, sušienky, müsli
  • zmrzlina, mrazené dezerty, mrazené jogurty
  • kari kuracie mäso, Nutella, marcipán, čokoláda, nugát
  • orechové maslo, pesto
  • sušené polievky, vegetariánske hamburgery
  • etnické jedlá: thajské, čínske, vietnamské, indické, japonské

Pšeničné alergény:

  • biela múka, hladká, polohrubá, hrubý múka, celozrnná pšeničná múka
  • tvrdá pšenica, krupica (rafinovaný durum)
  • zrná: otruby, jačmeň, raž, kamut
  • drvená pšenica: bulgur, kuskus, graham, špalda
  • listová zelenina (vo forme prášku či zmesi)
  • polenta

Alergia na sóju:

  • edamame (sója)
  • miso (pasta zo sójových zŕn)
  • sójová omáčka
  • sója
  • tamara (druh sójovej omáčky)
  • tempeh (fermentované sójové bôby)
  • textúrované rastlinné bielkoviny
  • tofu (sójový tvaroh)
  • sójové mlieko (nápoj vyrobený zo sójových bôbov)
  • sójové oriešky, sójový olej, sójová múka

Rybacie alergény:

  • rybí tuk, ikry, kaviár
  • surimi (imitácia morských plodov)
  • ančovičky
  • worčesterská omáčka
  • sushi, sashimi, tempura
  • rybia omáčka, rybacia polievka,
  • krevety lopty, rezance, hranolky, krevetky čipsy
  • mäkkýše, alginová kyselina, agar
  • ázijská jedla: thajská, japonskej, vietnamskej, čínskej
  • mušle, krab, rak, homár, lastúry, a pod.

Liečba atopickej potravinovej alergie

  • Diétny režim – úplné vylúčenie potraviny, o ktorej vieme alebo máme podozrenie, že reakciu spôsobuje.
  • Antihistaminiká, kromoglykáty v dlhodobej liečbe podľa zváženia lekára.
  • U dojčiat alergických na bielkovinu kravského mlieka je možné použiť hydrolyzované mliečne výrobky.
  • Mť k dispozícii pohotovostný balíček – antihistaminiká, kortikoidy, Epipen – injekčná striekačka s adrenalínom pacient, ktorý mal závažnú celkovú reakciu .

Prevencia atopickej potravinovej alergie

Dojčenie po dobu prvých 6 mesiacov predstavuje u všetkých detí ochranný účinok pre rozvoj kožného ekzému a astmy u detí v prvých 5-10 rokoch života, hlavne u tých, ktorých rodičia sú alergici. Ak dojčenie nie je možné, u detí s pozitívnou rodinnou anamnézou sa podávajú hypoalergénne prípravky. Pevné jedlá podávať dieťaťu od 4-6 mesiacov, najlepšie súčasne s dojčením a pridávať postupne vždy len jeden druh potraviny. Ako doplnok výživy používa nie pre- a probiotických kultúr, ktoré priaznivo ovplyvňujú črevnú mikroflóru.