Objednajte sa na vyšetrenie
Autor článku
Katarína Bergendiová
Klinický imunológ a alergológ

Skríženou alergiou peľ – potraviny trpí v strednej Európe asi 50 % peľových alergikov a vzniká na základe podobnosti alergénov. Jedná sa o jav, kedy IgE protilátky, vytvorené proti určitému alergénu, reagujú na základe podobnosti v sekvencii aminiokyselín s alergénom iným. Skrížená reakcia existuje medzi potravinami, medzi potravinou a inhalačným alergénom (peľ, roztoče) alebo latexom a potravinou. Pokiaľ sa skrížená reaktivita prejavuje klinicky, hovoríme o skríženej alergii. Osoby alergické na pele trpia dvakrát až trikrát častejšie na potravinové alergie než bežná populácia.

Charakteristika

Atopická (IgE) alergia je charakteristická okamžitou a často silnou reakciou imunitného systému a sprostredkúvajú ju takzvané špecifické IgE protilátky (preto názov IgE reakcia). Za jej rozvoj zodpovedá najmä genetická predispozícia, kedy riziko jej prepuknutia u dieťaťa, ktoré má oboch rodičov alergikov je až 80 %. Ak je alergikom len jeden rodič, tak je toto riziko „iba“ 40 až 50 %  a u detí, ktoré nemajú v rodine alergika je pravdepodobnosť len 20 až 30 %. Zatiaľ jediným účinným spôsobom prevencie a liečby potravinovej alergie je vyhýbať sa alergénom.

Alergici majú rôznu citlivosť na potravinové alergény. Niektorí reagujú už na mikrogramové stopové množstvo alergénov v potravinách a môže sa rozvinúť až anafylaktická reakcia. Iní malé množstvá tolerujú a reagujú až na miligramové množstvo alergénu.

Mechanizmus vzniku

Atopická alergia na potraviny vzniká ak telo vyhodnotí nejakú potravinu ako “nepriateľskú” a vyburcuje imunitný systém, aby sa pred nepriateľom bránil (protilátky IgE). Telo začne na svoju obranu produkovať histamín a množstvo ďalších chemických látok, ktorých prítomnosť sa prejaví alergickými reakciami ako nádcha, opuchy, svrbenie, tráviace ťažkosti, či v horšom prípade až anafylaktickým šokom.

Orálny alergický syndróm

Hlavným prejavom skríženej alergie medzi peľmi a potravinami je orálny alergický syndróm. Objavuje sa po požití surového ovocia alebo zeleniny. Do niekoľkých minút po jedle začnú páliť pery, podnebie, jazyk, škriabať v krku, môže dôjsť k vyrážke alebo opuchom okolo úst. Pokiaľ pokračujeme v podávaní potraviny, objavujú sa i významnejšie príznaky: zápaly spojiviek, nádcha, astma, opuch hrtanu alebo anafylaxia. V prípade skrížených alergií pele – potraviny často predchádzajú príznakom potravinovej alergie respiračné príznaky (zápaly spojiviek, nádchy). K reakcii na zeleninu a ovocie môže dôjsť vdýchnutím, dotykom (pozor na trenie očí!) – pri lúpaní, krájaní, strúhaní, lisovaní (prejavy môžu byť dramatické – astma, anafylaxia).

Neexistuje žiadny vzťah medzi závažnosťou peľovej nádchy a závažnosťou potravinovej alergie. Niekedy je výskyt skríženej reakcie pele – potraviny spojený s peľovou sezónou – niektorí ľudia nemôžu jesť jablká v období kvitnutia briez, ale mimo tohto obdobia nemajú žiadne ťažkosti.

Ľahko dôjde k alergickej reakcii po požití surovej alebo čerstvej potraviny, tepelná úprava alergénny vplyv rastlinných bielkovín väčšinou ruší – termolabilné alergény. Dajte pozor – výnimkou sú napr. zeler, petržlen, korenie, orechy a arašidy, ktoré obsahujú alergény teplu odolné-termostabilné alergény.

Diagnostika IgE potravinovej alergie

Veľmi dôležitá a nenahraditeľná je anamnéza. Na potravinovú alergiu myslíme, ak sa obtiaže pacienta viažu na určitý druh potraviny, ak sa opakujú, ak manifestácia príznakov nezávisí od množstva potraviny, ak po vynechaní podozrivej potraviny klinické obtiaže vymiznú a ak pomáhajú lieky proti alergii.

Z laboratórnych vyšetrení sa používa vyšetrenie krvi a to: vyšetrenie celkového imunoglobulínu E, špecifických potravinových imunoglobulínov E na jednotlivé potraviny a kožné testy. Tieto metódy sú však pomerne málo citlivé. Na skutočný dôkaz potravinovej alergie sa používa provokačný záťažový test , avšak tento test je veľmi náročný a vyžaduje hospitalizáciu pacienta.

Ale najlepšia diagnostická metóda je, ak si pacient vedie potravinový denník, kde udáva všetky potraviny, ktoré zjedol a ťažkosti, ktoré má. Spätne sa dá odvodiť, ktorá potravina mu robí najväčšie ťažkosti.

Skrížené alergické reakcie

Fenomén skríženej alergie je predmetom intenzívneho výskumu. Dnes  je už známe  presné zloženie skrížene reagujúcich proteínov a majú svoje laboratórne označenie. Tak vznikli i nasledujúce skupiny – senzibilizačné vzory s peľmi asociovanej potravinovej alergie.

 

Skrížené reakcie
Peľ brezy a potravinové alergény

·        Čerstvé ovocie: jablko, čerešňa, višňa, broskyňa, marhuľa, hruška

·        Exotické ovocie: kivi, litchi, avokádo

·        Surová zelenina:surový zeler, karotka, zemiaky, špargľa, hrášok

·        Orech: lieskové, vlašské, mandle

Peľ tráv, obilnín a potravinové alergény

·        Rajčiny, Sója, šošovica, mango, špenát, cukrová repa, pšeničná múka, arašidy

·        Melóny cukrové, vodové

Peľ artemisie a potravinové alergény

·         Zeler (aj varený), karotka, petržlen

·        Korenie: fenikel, kari, aníz, chilli, koriander, estragón, artičoky, rumanček, slnečnicové semienka, paštrnák, ligurček, bazalka, majorán, oregáno , tymián,rozmarín, mäta, šalvia, feferónky, zelené a čierne korenie

·        Mango 

Latex – ovocný syndróm 

·         Banány, Avokádo, Kiwi

·        Jedlý gaštan , papája, figy, datle, ananás, grapefruit, melón, broskyne

·        Špenát, zemiaky, paradajky

Roztoče – kôrovce syndróm

·         Kraby, raky, ústrice, krevety, slimáky, langusty

 

Liečba potravinovej alergie

  • diétny režim – úplné vylúčenie potraviny, o ktorej vieme alebo máme podozrenie, že reakciu spôsobuje
  • antihistaminiká, kromoglykáty v dlhodobej liečbe podľa zváženia lekára
  • u dojčiat alergických na bielkovinu kravského mlieka je možné použiť hydrolyzované mliečne výrobky
  • pohotovostný balíček – antihistaminiká, kortikoidy, Epipen – injekčná striekačka s adrenalínom pacient, ktorý mal závažnú celkovú reakciu

 Prevencia potravinovej alergie?

  • dojčenie po dobu prvých 6 mesiacov u všetkých detí – ochranný účinok pre rozvoj kožného ekzému a astmy u detí v prvých 5-10 rokoch života, hlavne u tých, ktorých rodičia sú alergici. Ak dojčenie nie je možné, u detí s pozitívnou rodinnou anamnézou sa podávajú hypoalergénne prípravky
  • pevné jedlá podávať dieťaťu až od 6 mesiacov, pridávať postupne vždy len jeden druh potraviny
  • vajíčka podávať najskôr od 12 mesiacov
  • orechy, morské plody, ryby od 24 mesiacov
  • používanie pre- a probiotických kultúr ako doplnok výživy, ktoré priaznivo ovplyvňujú črevnú mikroflóru.