Objednajte sa na vyšetrenie
Autor článku
Katarína Bergendiová
Klinický imunológ a alergológ

Zmeny počasia mávajú väčší dopad na naše zdravie, než si pripúšťame. Dokážu ovplyvniť nielen imunitný systém a pridružené zdravotné komplikácie ako alergiu, astmu či autoimunitné problémy, ale napríklad aj srdcovo-cievny systém, krvný tlak, diabetes či dokonca stav depresie.

Životné pomery, najmä mestského človeka, predovšetkým vo vyspelých krajinách sú dnes od tých pôvodných veľmi vzdialené. Schúlostivenie, malá otužilosť, znížená imunita, nedostatok pohybu – to všetko prináša rad sprievodných negatív. Nedostatočne zaťažené adaptačné mechanizmy tela sa s postupujúcim vekom stávajú nepružnými.

Počasie nevyvoláva priamo nejakú vážnu chorobu, vplýva však na jej priebeh. Zhoršuje napríklad srdcovo-cievne, respiračné, psychické, pohybové, infekčné i alergické ochorenia. Subjektívne pocity i zdravotné ťažkosti sú však vysoko individuálne. Niekto môže zle znášať prechod teplého frontu, niekto studeného. Nedá sa jednoznačne povedať, že keď prší, je zle, a keď je pekne, tak je dobre. Vo všeobecnosti je problematickejšie počasie, pri ktorom sa prudko menia meteorologické faktory: dážď, zmena teploty, tlaku a vlhkosti.

Vplyv počasia na ochorenia súvisiace s imunitou

Klimatické extrémy len zvýrazňujú skutočnosť, že počasie má zásadný vplyv na naše zdravie. Z pohľadu chorôb súvisiacich s imunitným systémom ide napríklad o tieto vplyvy:

  • Prechladnutia a chrípky – zmena počasia, či už z chladného na teplé alebo opačne, je ideálnym priestorom pre rozšírenie viróz.
  • Zápal prínosových dutín – zníženie odolnosti nosovej sliznice pri kombinácii  studeného a suchého vzduchu.
  • Astma a alergie – teplejšie počasie dokáže zhoršiť alergické príznaky v dôsledku rozvoja vegetačného obdobia (peľová alergia) a znečistenie ovzdušia. Astmatický záchvat môže byť spustený aj chladným počasím alebo náhlym poklesom teploty.
  • Ochorenia pľúc – pacienti s týmito ťažkosťami to mávajú najťažšie v horúcom a vlhkom počasí. Avšak aj kombinácia studeného, suchého počasia so znečisteným mestským ovzduším vie narobiť veľké komplikácie.
  • Autoimunitné choroby – chladnejšie a vlhké počasie nepraje najmä ľuďom s reumatoidnou artritídou, Sjögrenovým syndrómom alebo lupusom. Ľudia s týmito chorobami zvyknú vtedy trpieť aj cievnymi problémami. Obmedzený prietok krvi v stiahnutých cievach vyvoláva príznaky podobné Raynaudovej chorobe, najmä kŕče.

Chlad a imunita

Dospelý človek prechladne priemerne 3 x do roka. Najčastejšie k tomu dochádza počas zmien ročných období, teda na jeseň a na jar. Vysvetlenia tohto efektu môžu byť rôzne. Organizmus obmedzuje prietok krvi do končatín v snahe udržať teplo v mozgu a trupe. Narušenie metabolizmu následne vedie k zníženiu tvorby bielych krviniek, ktoré sú hlavnou zbraňou imunitného systému. To môže vysvetľovať, prečo pri výraznejších teplotných zmenách dochádza k nárastu prechladnutí. V tomto období sa ľudia aj viac zhlukujú v prekúrených budovách, viac cestujú hromadnou dopravou a mestské ovzdušie býva smogovejšie. Vplyv môže mať aj nižšia vlhkosť vzduchu v zimnom období. Okrem toho, viaceré vírusy majú radšej mierne chladné počasie a pri vyšších (ale aj veľmi nízkych) teplotách sú nestabilné.

Prevencia citlivosti na počasie – Otužujte, neprekurujte, saunujte sa

  • Jedzte stravu bohatú na bielkoviny, čerstvé potraviny s vysokým obsahom vitamínu C a horčíka, vynechajte jedlá s vysokým obsahom tuku, sacharidy prijímajte vo forme cereálií.
  • Nezabúdajte na vitamíny, minerály a antioxidanty nielen v strave, ale v tomto období aj v doplnkoch výživy.
  • Dôležitý je primeraný denný rytmus, ktorý znamená pravidelné striedanie práce a oddychu.
  • Jednou z najdôležitejších vecí je akákoľvek forma otužovania (sauna, kryokomora, prechádzky bez ohľadu na počasie…) a telesný pohyb.

Ľudia robia chybu v tom, že otužovaniu nevenujú dostatočnú pozornosť. Považujú ho za časovo náročný a zložitý liečebný proces. Neuvedomujú si, že jednotlivým formám otužovania sa môžeme venovať každý deň. Stačí nepreháňať to s príliš teplým oblečením, vetrať izbu hlavne počas spánku, sprchovať sa striedavo v teplej a studenej vode, alebo zájsť do sauny. Otužovanie môžeme prirovnať k určitému druhu hyposenzibilizácie na náhle zmeny prostredia, pričom sa zároveň zvyšuje celková kondícia organizmu. Treba však pripomenúť, že efekt prináša len systematické a pravidelné otužovanie.