Objednajte sa na vyšetrenie
Domov Odborné články Poruchy imunity Ako sa brániť proti chrípke ?

Ako sa brániť proti chrípke ?

Publikované 17.11.2019
Autor článku
MUDr. Katarína Bergendiová, PhD.
Klinický imunológ a alergológ

Chrípka resp. influenza je akútne sa vyskytujúce, horúčkovité, vírusmi spôsobené, ťažké infekčné ochorenie horných dýchacích ciest. Na rozdiel od choroby z prechladnutia, sa pri influenze – čiže chrípke jedná o vážne ochorenie, ktoré je často spojené s komplikáciami a najmä u malých detí a starých ľudí môže viesť až k smrti. Vyskytuje sa hlavne epidemicky, tzn. početne v určitej dobe na určitom mieste a uprednostňuje chladné ročné obdobie. Vo väčších časových odstupoch, cca. v 15 až 20 ročných intervaloch, sú pozorované rozšírenia na celom svete, takzvané pandémie

Pôvodca ochorenia

Chrípka je spôsobovaná vírusmi chrípky typu A, B a C. Chrípkový vírus mení každý rok svoj charakter a tieto zmeny zaznamenávajú laboratóriá svetovej zdravotníckej organizácie. Vírusy typu A vykazujú mimoriadne často zmeny antigénovej štruktúry, ktoré sú v prvom rade vyvolávané zmenami dvoch bielkovín (hemaglutinínu a neuraminidázy), ktoré sa nachádzajú v schránke vírusu. Sú zodpovedné za epidemický, resp. pandemický výskyt chrípky, kým vírusy typu B a C podmieňujú skôr ojedinelé ochorenia. Ak sa objavia antigénovo nové varianty vírusov, neexistuje žiadna imunita obyvateľstva vďaka skôr prekonaným chrípkam.

Cesta šírenia infekcie

Influenza sa šíri kvapôčkovou infekciou, tzn. kýchaním, kašľaním, hovorením, ako aj priamym kontaktom, napr. podávaním rúk alebo bozkávaním, zriedka kontaminovanými predmetmi dennej potreby. Sliznica dýchacích ciest je narušená a stáva sa málo odolnou voči ďalším vírusom, prípadne baktériám. Preto sa u pacientov s chrípkou neraz vyskytujú aj zápaly stredného ucha alebo zápaly priedušiek, či pľúc. Vtedy už môže lekár predpísať ako účinnú liečbu antibiotiká, ktoré likvidujú bakteriálne infekcie, ale vírusové nie.

Koho chrípka ohrozuje najviac a prečo?

Chrípka ohrozuje najviac starších ľudí a deti a osoby s oslabenou imunitou pri chronických ochoreniach, pri liečbe znižujúcej imunitu, pri zhubných nádorových procesoch, rádioterapii a chemoterapii. V populácii EÚ sa počet úmrtí v súvislosti s chrípkou odhaduje na priemerne 125-tisíc osôb za rok.
Najspoľahlivejšou prevenciou je očkovanie proti určeným typom vírusov. Využívať by ho mali najmä osoby s oslabenou imunitou a chronickými ochoreniami. Vhodné v prevencii sú i všetky spôsoby, ako aj lieky posilňujúce imunitu.

Ako funguje očkovanie

Hlavným cieľom očkovania proti chrípke je vyvolať imunitnú odpoveď organizmu, ktorá zabezpečí dlhodobú až trvalú ochranu proti ochoreniu, voči ktorému bola vytvorená, pričom toto očkovanie je potrebné opakovať každoročne.  

Očkovanie

  • vykonávať ho treba každoročne, pretože vírusy chrípky sa menia,
  • je optimálne v priebehu októbra a novembra,
  • zloženie očkovacej látky sa aktualizuje pred každou sezónou,
  • protilátky sa vytvoria 10 až 14 dní po očkovaní,
  • je najúčinnejšou prevenciou.

Má očkovanie proti chrípke vedľajšie účinky?

Rovnako ako pri užívaní liekov, aj po podaní vakcíny sa môžu vyskytnúť vedľajšie účinky, ale percento výskytu vedľajších účinkov je však oveľa nižšie, než je výskyt komplikácií  pri chrípke. Nežiaduce účinky rozdeľujeme podľa frekvencie výskytu u zaočkovaných na:

  • veľmi časté (viac ako 1 z 10 zaočkovaných) – bolestivosť, začervenanie, svrbenie v mieste vpichu, opuch, malátnosť a bolesť hlavy,
  • časté (menej ako 1 z 10 zaočkovaných) – horúčka, triaška, podliatina v mieste podania, zvýšené potenie,
  • menej časté (menej ako 1 zo 100 zaočkovaných) – príznaky podobné chrípke, pocit tepla v mieste vpichu, hnačka a nevoľnosť, závraty a ospalosť,
  • zriedkavé (menej ako 1 z 1000 zaočkovaných) – alergické reakcie: opuch tváre, žihľavka, celkové svrbenie a vyrážka).

 Kedy užívať antibiotiká?

Antibiotiká je potrebné užívať len pri preukázaných bakteriálnych infekciách. Pri vírusových ochoreniach vrátane chrípky sa nasadzujú len vtedy, ak hrozia alebo sa rozvinú bakteriálne komplikácie. Vtedy sa používajú antivirotiká a virostatiká.

Ako môžeme posilniť imunitný systém ?

Pri posilnení imunity sa pre svoje imunomodulačné pôsobenie môžu uplatniť aj niektoré látky, pôsobiace nešpecificky. Patria sem BETAGLUKÁNY, čo sú látky prírodného pôvodu, ktorých užívanie sa prejaví v lepšej ochrane pred vírusmi, parazitmi, baktériami a pri záťaži organizmu fyzickým a/alebo psychickým stresom.

Môžeme ich použiť  pri recidivujúcich infekciách, u rizikových jedincov počas jesenného a zimného obdobia, po vírusových infekciách, ako je napr. infekčná mononukleóza, varicella, herpes zoster, recidivujúce herpesy a afty. U športovcov sa môžu používať po absolvovaní náročnejšieho preteku alebo tréningu. Pomôcť môžu tiež u športovcov s alergiou a pred plánovaným chirurgickým zákrokom.

Z hľadiska užívania sú vhodné kúry v trvaní:

  • 2 – 3 mesiace 1 – 2 krát do roka,
  • krátkodobo pri akútnych infekciách,
  • po absolvovaní náročného preteku alebo tréningu v trvaní 10-14 dní.

Čo ešte urobiť pre zlepšenie imunity ?

Imunitu ovplyvňujúci účinok majú aj viaceré vitamíny, predovšetkým C, E, betakarotén. V zime viacerým chýba aj dostatok slnečného vitamínu D”. Ďalej trpievame nedostatkom zinku, keďže konzumujeme málo strukovín a na Slovensku navyše máme v pôde málo selénuVitamíny prijímané umelo, slúžia na prevenciu hlavne v obdobiach, keď organizmus nemá dostatočné množstvo vitamínov v strave. Pomáhajú pri liečbe chrípky i nachladnutia, napr. vitamín C. Na tabletky treba myslieť len ako na poistku, pretože zdravá a pestrá strava obsahujúca čerstvú zeleninu a ovocie prispieva k lepšej funkcii imunitného systému. To, čo v tabletkách pôsobí izolovane, v mrkve či jablku pôsobí komplexne spolu s ostatnými prírodnými zložkami. Enzýmy, ktoré sa nachádzajú v ovocí a zelenine, spolupracujú pri transporte vitamínov a tým sú vitamíny účinnejšie. Zároveň sú ľahšie vstrebateľné, telo ich dokáže efektívnejšie využiť a nehrozí pri nich predávkovanie.

Svoj význam majú i probiotiká (hlavne živé laktobacily) upravujúce zloženie bakteriálneho obsahu čreva, v ktorého slizniciach je najväčšie nahromadenie lymfoidného tkaniva. Samozrejme pri zhoršení klinického stavu majú odborníci – klinickí imunológovia k dispozícii tzv. imunomodulačné, to znamená imunitu ovplyvňujúce preparáty, ktoré sú na lekársky predpis.

Ako si zlepšiť imunitu, aby sme neboli v zime často chorí?

Ak sa chceme vyhnúť vyššej chorobnosti mali by sme začať pracovať na údržbe zdravého imunitného systému, prostredníctvom 5 “S” – zdravá strava, dostatok spánku, veľa smiechu, športu a spokojný život v kruhu svojich blízkych, so všetkým, čo k tomu patrí. Čiže zmeniť životný štýl, otužovať sa, vyhýbať sa stresu, zdravo sa stravovať, skoncovať s fajčením a vhodne upraviť čas potrebný na regeneráciu.