Ako športovať pri kardiovaskulárnych ochoreniach ?

Je všeobecne známe, že fyzická aktivita a cvičenie spolu so zdravým životným štýlom znižujú riziko vzniku ochorení a v prípade ochorenia dokážu zmierniť jeho závažnosť, prípadne vyliečiť. Nie je tomu inak ani pri kardiovaskulárnych ochoreniach. Napriek tomu vo vyspelých krajinách prevláda sedavý spôsob života. Výskumy potvrdili, že v USA je každý štvrtý človek a vo Veľkej Británii každý šiesty človek fyzicky inaktívny, pričom až 30% úmrtiam ročne sa dá predísť práve fyzickou aktivitou.  

Ako teda začať s cvičením a z čoho by malo pozostávať?

Aeróbne cvičenia- vytrvalosť

Aeróbne aktivity pomáhajú zlepšiť vytrvalosť jedinca. Sú prospešnými pre kardiorespiračný systém, ale aj pre mozog a kĺby. Aeróbne cvičenie by sa malo vykonávať na úrovni 60-85 % srdcovej frekvencie.  Odporúčania sa líšia. Americkí vedci odporúčajú  fyzickú aktivitu strednej intenzity 30 minút denne, švédsky športový fyziológ hovorí, že pri dnešnom sedavom spôsobe života nestačí ani 60 minút denne.  

Silový tréning

Silový tréning okrem zvýšenia sily a svalovej hmoty má aj celotelové benefity ako prevencia diabetu, zníženie rizika kardiovaskulárneho ochorenia a zlepšuje funkciu mozgu. Posledné odporúčania pre všetky vekové kategórie a aj pre pacientov s chronickými ochoreniami je absolvovať silový tréning 2x do týždňa. Má obsahovať 8-10 rôznych typov cvičení zameraných na veľké svalové skupiny.  Cieľom silového tréningu je zväčšiť svalovú hmotu, vytrvalosť a silu.

Športovanie pri jednotlivých kardiovaskulárnych ochoreniach

Arteriálna hypertenzia

O vysokom krvnom tlaku sa hovorí ako o tichom zabijákovi, pretože veľmi dlho nebolí a nespôsobuje žiadne ťažkosti.  S vyšším tlakom sa zvyšuje riziko infarktu, náhlej cievnej mozgovej príhody, riziko poškodenia orgánov ako srdce, obličky.  Výskumy ukazujú, že vo vekovej kategórii 45-55 rokov má tretina ľudí TK nad 140/90 mmHg a medzi ľuďmi nad 75 rokov až dve tretiny.  Ľudia, ktorí pravidelne športujú, majú nižšie riziko výskytu vysokého krvného tlaku. U pacientov s už diagnostikovanou hypertenziou, dokáže cvičenie krvný tlak znížiť v priemere o 5-10 mmHg. Vytrvalostné cvičenie sa však musí vykonávať minimálne 3x do týždňa, v trvaní minimálne 40 minút. Fyzická aktivita pri vysokom krvnom tlaku teda nie je zakázaná, ale skôr prospešná.  Pre hypertonikov sú vhodné vytrvalostné cvičenia zaťažujúce veľké svalové skupiny a vykonávané v aeróbnom pásme 60-85% max.srdcovej frekvencie. Ideálne športy sú beh, cyklistika, bežecké lyžovanie, golf, plávanie, tenis, volejbal.

Mozgová príhoda

Najčastejšími príčinami ľudovo povedané porážky sú vysoký krvný tlak a ateroskleróza. Rozlišujeme 2 typy mozgových príhod, tú častejšiu, ischemickú – tvorí až 70% príhod, keď prichádza k nedokrveniu a následne neokysličeniu mozgu a hemoragickú -krvácanie do mozgu pri prasknutí poškodenej alebo oslabenej cievy v mozgu. Fyzická inaktivita zvyšuje riziko mozgovej príhody takmer trojnásobne.  Výskumy poukazujú aj na benefity cvičenia po prekonanej mozgovej príhode. Môžu urýchliť rehabilitáciu, ale aj prinavrátiť hybnosť, koordináciu a rovnováhu. Samozrejme treba zachovať časový odstup aspoň mesiac od mozgovej príhody a byť pod dohľadom lekára a so športovaním začať postupne.   

Ischemická choroba dolných končatín

Ide o ochorenie artérií dolných končatín, ktoré sa prejavuje častejšie vo vyššom veku a následkom zužovania až uzáveru artérie prichádza k nedokrveniu dolnej končatiny.

Najčastejšie príznaky sú bolesť končatín, studené končatiny, suchá koža, svalové zášklby, svalová slabosť až kŕče, strata ochlpenia. Častým príznakom je aj prechodná bolesť nohy počas fyzickej aktivity, ale aj pri bežnej chôdzi. Nastáva prechodným znížením prívodu kyslíka do svalov.  Medzi príčiny patria ateroskleróza alebo upchatie artérie krvnou zrazeninou. Rizikovými faktormi sú obezita, fajčenie, hypercholesterolémia, cukrovka a vysoký krvný tlak.

Ako som už spomenula, fyzická aktivita vie pozitívne ovplyvniť príčiny a eliminovať rizikové faktory pri vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Hlavne športy ako cyklistika, beh, nordic walking, čiže aeróbne formy cvičenia zlepšujú prekrvenie dolných končatín. Výskumy dokázali, že ľudom, ktorí pravidelne športovali sa zvýšil priemer stehennej artérie, ktorá zásobuje krvou dolné končatiny.

Ischemická choroba srdca (ICHS)

Fyzická inaktivita bola označená americkou kardiologickou spoločnosťou ako 4. rizikový faktor koronárnej choroby srdca. Pri ischemickej  chorobe srdca ide vlastne podobne ako pri ischemickej chorobe dolných končatín k nedokrveniu srdcového svalu následkom zúženia koronárnych artérií. Príčinou je najčastejšie ateroskleróza a ukladanie tukových plátov do cievnej steny.

Klasické príznaky sú bolesť na prednej časti hrudníka s vyžarovaním do krku, pod lopatku alebo do ľavej hornej končatiny. Môže sa však prejaviť aj zadýchavaním sa pri minimálnom zaťažení.  Častejšie príznaky vznikajú pri fyzickej námahe, keď sa zvyšuje srdcová frekvencia a srdce nedokáže získať dostatočné množstvo kyslíka z krvi.

Štúdie dokazujú, že u ľudí, ktorí sa pravidelne venovali fyzickej aktivite primeranej intenzity a trvania, mali o 50% nižší výskyt ICHS. Donedávna sa odporúčali najmä aeróbne aktivity, v posledných rokoch však výskumy dokázali, že prospešný je aj silový tréning, samozrejme pod dohľadom. Ak už ICHS máte, treba byť pod pravidelnou kontrolou kardiológa.  Ak sa u Vás prejavia príznaky a klesne vaša tolerancia fyzickej záťaže, treba vyhľadať lekársku pomoc. 

A na záver…

Vedci z Londýnskej univerzity pozorovali 138 ľudí počas šiestich mesiacov prípravy na maratón. Ich artérie znovu nadobudli pružnosť a výrazne sa im znížil krvný tlak, čo v konečnom dôsledku znížilo riziko infarktu alebo mozgovej príhody.

Ľudia trpiaci kardiovaskulárnymi ochoreniami by mali najskôr navštíviť lekára, ale pre väčšinu z nich platí, že prínos fyzickej aktivity výrazne prevyšuje akékoľvek riziko.