Objednajte sa na vyšetrenie
Domov Odborné články Alergické ochorenia a astma Celoročná alergia a možnosti liečby

Celoročná alergia a možnosti liečby

Autor článku
MUDr. Katarína Bergendiová, PhD.
Klinický imunológ a alergológ

Výskyt celoročných alergických ochorení v posledných desaťročiach stúpa. Napríklad prevalencia bronchiálnej astmy je uvádzaná okolo 5 %, údaje o prevalencii chronickej nádchy sa rôznia, ale kvalifikované odhady hovoria okolo 20 – 25 %. Alergia je nežiaduca, prehnaná reakcia na látku, ktorá u väčšiny ľudí nevyvoláva nijaké ťažkosti. Každá látka zapríčiňujúca takúto reakciu sa nazýva alergén, pričom medzi najbežnejšie alergény patria peľ, roztoče, plesne a potraviny.

Faktory vzniku alergie – Rozšírenie alergií nie je dané len genetickými faktormi, ale hlavne zmenami vonkajšieho prostredia a životného štýlu.  Existujú dve základné hypotézy, ktoré hovoria o tom, ako vonkajšie prostredie ovplyvňuje výskyt alergií a opakovaných infekcií dýchacích ciest.  V prvom rade sú to nové rizikové faktory, často označované ako „západný štýl života“. Patrí sem napríklad vplyv domáceho a pracovného prostredia, interiérov bytov a budov, kde trávime 95 percent svojho života, znečistenie vonkajšieho prostredia, aktívne aj pasívne fajčenie a výživové návyky.

Na druhej strane k zvýšenej vnímavosti pre vznik alergického ochorenia a recidivujúcich infekcii dýchacích ciest vedie (podľa hygienickej hypotézy) aj absencia ochranných faktorov typických pre starší, tradičný životný štýl. Na nárast počtu alergických ochorení paradoxne vplýva aj vyššia sterilita domácností, menší počet detí v rodinách, či prehnaná a neraz zbytočná liečbu antibiotikami. To všetko znižuje stimuláciu imunitného systému a tak spôsobuje nárast alergií. Dnes už vo svete prevláda názor, že pokiaľ deti vyrastajú v prostredí, kde prirodzene prichádzajú do kontaktu s alergénmi (to je prostredie typické pre hospodárske dvory – deti na dedinách), dostatočne sa stimuluje imunitná odpoveď a je zreteľný aj nižší výskyt alergií. Tiež nadmerná liečba antibiotikami nielenže pôsobí nepriaznivo na stimuláciu imunitného systému, ale narušuje aj bakteriálnu flóru v čreve, pričom črevná sliznica je jedným z najdôležitejších faktorov imunitného systému pri rozvoji alergie.

Alergia nie je ochorenie jedného orgánu, ale ochorenie celého tela, kedy môže prechádzať z jedného systému na druhý, pričom príznaky alergického ochorenia môžu byť celkové a lokálne.

Celkové príznaky sa prejavujú najčastejšie pod obrazom chronickej únavy, ospalosti, nesústredenosti, porúch spánku a koncentrácie, nervozity, podráždenosti, zvýšených teplôt nejasnej príčiny, útlmu čuchu a chuti, opakovaných bolestí hlavy a hrdla. Na alergické ochorenie je potrebné vždy myslieť pri opakovaných infekciách horných dýchacích ciest, hlavne nádchach, zápaloch prínosových dutín a zápaloch hrdla.

Lokálne príznaky alergického ochorenia vychádzajú z postihnutých tkanív. Pri postihnutí dýchacích ciest sa rozvíja najčastejšie vodnatá nádcha, kýchanie v salvách, svrbenie nosa a očí, slzenie očí a zápal spojiviek, upchatý nos, suchý a dráždivý kašeľ, chrapot, škrabanie v hrdle, pocity zatekania hlienov v hrdle, dychová tieseň, tlak na hrudníku (alergická nádcha, bronchiálna astma).  Pri postihnutí kože sa rozvíjajú najčastejšie rôzne vyrážky, pupienky, ekzémy, svrbenie a pálenie kože, opuchy, ragády (atopická dermatitída, kontaktná dermatitída).  Pri postihnutí čriev sa rozvíja najčastejšie bolesť brucha, hnačka, zápcha, nadúvanie, pálenie žáhy, zápach z úst, vracanie (potravinová alergia).

Príznaky celkové aj lokálne sa môžu rôzne kombinovať. Pretrvávajúci neliečený alergický zápal môže spôsobovať rozširovanie alergického zápalu do ďalších orgánov (vývin astmy pri neliečenej alergickej nádche) a taktiež predstavuje veľké riziko komplikácií (vývoj nových alergií – zvýšenie množstva alergénov, na ktoré alergik reaguje alergickou reakciou).  Alergická nádcha a ekzém sa považujú za významné rizikové faktory pre vznik bronchiálnej astmy. U dospelých má každá druhá astma alergický pôvod. U detí je až 85% astmatických ochorení zapríčinených alergiou.

Alergická nádcha môže byť sezónna (obdobie pelenia stromov, tráv, obilnín, bylín) alebo celoročná (roztoče, plesne, srsť zvierat, potraviny, chemikálie).  Celoročná nádcha sa na rozdiel od sennej nádchy vyskytuje u pacientov počas celého roka. Pri tomto type alergie sú pacienti vnímaví na srsť domácich zvierat, čiastočky prachu , roztoče alebo plesne, alergény po celý rok prítomné v prostredí, kde sa nachádzame. Títo pacienti mávajú často aj ekzémy, prípadne bronchiálnu astmu.

Veľmi početnejšou skupinou ľudí s alergickým ochorením sú alergici na roztoče. Alergickú reakciu spôsobujú roztoče (mikroskopické článkonožce podobné kliešťom) žijúce najčastejšie v domácom prachu a v lôžkovinách. Prítomné sú aj v závesoch, čalúnených pohovkách, kobercoch a plyšových hračkách. Roztoče sa živia šupinami a kožným odpadom z ľudského tela, preto sa im najlepšie darí v posteliach, kde majú vhodnú teplotu, vlhkosť a dostatok výživy. Jeden gram prachu z postele môže obsahovať  2000 až 15000 roztočov. Látky, ktoré alergiu vyvolávajú sú obsiahnuté vo výkaloch roztočov. Roztoče spôsobujú prejavy alergickej nádchy, ekzému až astmy. Príznaky alergie sú prítomné celoročne, zhoršovať sa môžu na jeseň a v zime, keď sa kúri. Typické sú ťažkosti najmä ráno po prebudení, hlavne upchatý nos, výtok z nosa, kýchanie, slzenie, svrbenie kože a suchý kašeľ. V nadmorskej výške nad 1200 m.n.m. sa roztoče nevyskytujú, preto sa alergikom na roztoče odporúča horská klimatická liečba.

Alergia na plesne je alergiou na spóry vláknitých húb, ktoré sa vzduchom šíria podobne ako peľ, sú voľným okom neviditeľné a najčastejšie vyvolávajú alergickú nádchu a astmu. Príznaky alergie sú prítomné celoročne, najviac však na vrchole leta a na jeseň pri teplom a vlhkom počasí. Riziko plesní predstavujú najmä staré byty a chalupy.

„Domáci miláčikovia“ sú významným zdrojom agresívnych alergénov. Hlavné zvieracie alergény sú priamo v srsti zvierat, ale aj v slinách, moči, maze, šupinách, perí, krvnom sére. Najsilnejšie alergény má kocúr.  Silné alergické reakcie vyvolávajú aj mačky, kone, psy a malé hlodavce ( morča, škrečok ). Alergia na vtáky je väčšinou nepriama, pretože najsilnejším alergénom vtákov sú roztoče prítomné v perí. Väčšina ľudí sa alergizuje priamym stykom s vlastným domácim zvieraťom. Alergiu však môže vyvolať aj nepravidelný, príležitostný kontakt so zvieraťom, prípadne s ľuďmi, ktorí zvieratá chovajú.

Liečba alergie pozostáva z troch základných bodov

  • 1.Obmedziť kontakt s alergénom  – Ak  zistíte, že ste alergickí na peľ, budete sa musieť snažiť vyhýbať peľu – obmedzením pobytu v prírode na miestach a v čase vysokého výskytu peľu. V prípade alergie na zviera, budete ho musieť odstrániť zo svojej blízkosti. Ak ťažkosti spôsobuje kozmetika, alebo bižutéria, budete sa jej musieť vzdať. Dobré je preplachovať si nos sprejom z morskou vodou alebo vincentkou (dostať v lekárni). Nefajčiť – dráždivé elementy ako tabak ešte viac stupňujú silu alergických príznakov. Na zlepšenie imunitnej odpovede je veľmi dobrý naprImunoglukan P4H® ktorý zabezpečuje lepšiu ochranu pred vírusmi, parazitmi, baktériami a pri záťaži organizmu fyzickým a/alebo psychickým stresom.
  • 2.Odstrániť príznaky  (symptomatická liečba). Symptomatické lieky – antihistaminiká, lokálne kortikosterody a i. – uľavujú od príznakov alergie, ale nezabránia návratu ťažkostí po prerušení liečby. Antihistaminiká sú lieky tlmiace alergiu,  a sú bežnými a bezpečnými liekmi a napriek tomu, že každý jedinec na ne reaguje individuálne, väčšinou nespôsobujú ospalosť, majú rýchly nástup účinku a umožňujú dávkovanie len raz denne.. Antihistaminikami sa však nerieši podstata ochorenia, preto je najlepšie sa čo najskôr objednať k špecialistovi a liečiť sa.
  • 3. Riešiť príčinu ochorenia – špecifická imunoterapia – je jediná liečba, ktorá lieči samotnú príčinu alergických ochorení, je to vlastne zásah do samej podstaty ochorenia. Pacientovi postupne pridávame alergén, ktorý mu zapríčiňuje najväčšie ťažkosti, od najnižšej koncentrácie po najvyššiu a organizmus si vytvára vlastné protilátky proti alergénu. Môže sa podávať v injekčnej, kvapkovej a už aj v tabletkovej forme. Riziko zhoršenia alergie sa vďaka imunoterapii výrazne znižuje, symptómy alergie poľavujú a klesá spotreba liekov. Tak je možné predísť zbytočnému zaťažovaniu a poškodzovaniu organizmu alergiou a prípadnému rozvoju bronchiálnej astmy.

Je dobré si uvedomiť, že alergia nie je len otázkou alergie napríklad nosa, oka, kože, pľúc a čreva (v prípade potravinovej alergie), ale je to jeden ucelený systém. Ak sa nelieči už v začiatkoch, stav sa môže pomaly zhoršovať.  Čo teda robiť, aby  tí spomedzi nás,  ktorí už spomínané diagnózy majú, mohli mať ďalej dostatočne kvalitný a plnohodnotný život? Genetické predispozície síce existujú, ale podstatne ich ovplyvňuje i náš  životný štýl a vonkajšie prostredie. Čiže, mali by sme sa najmä zamyslieť nad svojimi stravovacími návykmi, pohybovou aktivitou, otužovaním a naučiť sa ako aspoň čiastočne odblokovať stres, v ktorom všetci žijeme. Pomocou týchto základných opatrení sa upravia aj prejavy alergie,  samozrejme v spojení s cielenou liečbou.