Online objednávka
Domov Odborné články Ostatné Antibiotiká: viete, kedy a ako ich užívať?

Antibiotiká: viete, kedy a ako ich užívať?

Publikované 27.01.2021
Autor článku
MUDr. Katarína Bergendiová, PhD.
Klinický imunológ a alergológ

Antibiotiká nie sú odpoveďou na každú infekciu, ktorá sa v tele objaví. Rozlišujeme viacero choroboplodných zárodkov, ktoré spôsobujú väčšinu infekcií a medzi dva najčastejšie patria vírusy a baktérie. Antibiotiká sú lieky ničiace alebo spomaľujúce rast mikroorganizmov a vďaka svojmu antimikrobiálnemu účinku sú používané na liečbu infekčných chorôb – najčastejšie bakteriálnych. Ak ich budete zbytočne užívať pri nesprávnych ochoreniach, hrozí, že lieky prestanú fungovať aj na choroby, pre ktoré sú určené.

Čo sú antibiotiká?

Antibiotiká sú lieky používané na boj proti infekciám spôsobeným baktériami. Hovorí sa im aj antibakteriálne látky. Infekcie liečia zabitím baktérií prítomných v tele človeka alebo znížením ich množenia. Prvé novodobé antibiotikum bolo použité v roku 1936. Predtým, než sa antibiotiká začali používať, spôsobili bakteriálne infekcie až 30 percent všetkých úmrtí. Vďaka antibiotikám dnes dokážeme liečiť infekcie, ktoré boli predtým smrteľné.

Aj v súčasnosti sú antibiotiká život zachraňujúce lieky potrebné pre ľudí s určitými závažnými infekciami. Môžu tiež zabrániť zhoršeniu menej závažnej bakteriálnej infekcie a viesť k jej rýchlejšiemu prekonaniu. Väčšina antibiotík je k dispozícii iba na lekársky predpis, no niektoré antibiotické krémy a masti sú dostupné aj voľne. Antibiotiká majú mnohé triedy. Niektoré z nich sú širokospektrálne, iné účinkujú len na konkrétne bakteriálne infekcie. Antibiotiká sú tiež dostupné vo viacerých formách, napríklad:

  • injekcie,
  • infúzie,
  • tablety,
  • kapsuly,
  • kvapky,
  • krémy,
  • masti.

Ako antibiotiká fungujú?

Antibakteriálne látky bojujú s infekčnými baktériami v tele. Napádajú chorobný proces zničením štruktúry baktérií alebo ich schopnosti deliť sa a množiť sa. Vedci často klasifikujú antibakteriálne látky nasledujúcim spôsobom:

  • Niektoré antibakteriálne látky (napr. penicilín, cefalosporín) zabíjajú baktérie úplne a nazývajú sa baktericídne. Môžu priamo napadnúť bakteriálnu bunkovú stenu. Baktérie už nemôžu na telo útočiť a tým antibiotiká bránia ďalšiemu poškodeniu tela.
  • Iné antibakteriálne látky (napr. tetracyklín, erytromycín) blokujú rast alebo reprodukciu baktérií. Často nazývané bakteriostatické antibiotiká zabraňujú tomu, aby sa živiny dostali k baktériám, čo im bráni v delení a množení. Na pokračovanie chorobného procesu sú potrebné milióny baktérií, takže tieto antibiotiká môžu zastaviť infekciu a poskytnúť imunitnému systému tela čas na útok.

Rozdiel medzi baktériami a vírusmi

Baktérie sú jednobunkové organizmy, ktoré majú veľkosť iba pár tisícin milimetra. Žijú na našej pokožke, v tráviacom systéme, aj v ústach a hrdle. V skutočnosti na nás alebo v nás žije viac než stotisíc miliárd baktérií. Aj keď je väčšina z nich buď neškodná, alebo dokonca užitočná,  niektoré baktérie sú nebezpečné a spôsobujú choroby

Vírusy sú ešte menšie ako baktérie. Pri vstupe do zdravých buniek v tele môžu spôsobiť mierne aj závažné vírusové ochorenia. Akokoľvek sú antibiotiká účinné pri bakteriálnej infekcii, nedokážu zabíjať vírusy a nepôsobia proti vírusovým infekciám. Ak trpíte vírusovým ochorením a užívate antibiotiká, môžu spôsobiť vedľajšie účinky a prispieť aj k závažnému problému rezistencie na antibiotiká. Existujú lieky nazývané antivirotiká, ktoré boli vyvinuté na boj proti vírusom.

Antibiotiká
Príznaky vírusových a bakteriálnych ochorení si môžu byť veľmi podobné.

Ako rozlíšiť bakteriálne a vírusové ochorenie?

Príznaky vírusových a bakteriálnych ochorení si môžu byť veľmi podobné. Rozdiel medzi nimi je ale veľmi dôležitý, pretože antibiotiká nezaberajú proti vírusovým ochoreniam, akými je prechladnutie, chrípka, alebo väčšina zápalov hrdla (okrem streptokokov). Odhaduje sa, že až 80 percent sezónnych infekcií, ktoré postihujú nos, uši, hrdlo a pľúca, sú vírusového pôvodu. Diagnózu ochorenia musí vykonať lekár, ktorý zároveň rozhodne o najvhodnejšej liečbe ochorenia.

Najčastejšie bakteriálne infekcie:

  • streptokoková faryngitída,
  • infekcia močových ciest,
  • bakteriálna otrava jedlom,
  • kvapavka,
  • tuberkulóza,
  • bakteriálna meningitída,
  • borelióza,
  • tetanus.

Najčastejšie vírusové infekcie:

  • chrípka,
  • bežné nachladnutie,
  • vírusová gastroenteritída,
  • ovčie kiahne,
  • osýpky,
  • vírusová meningitída,
  • infekcie spôsobené vírusom Covid-19,
  • vírusová hepatitída.

Ako antibiotiká užívať?

Pri bakteriálnych infekciách váš lekár môže rozhodnúť, že liečba antibiotikami pre vás bude najvhodnejšia. Neliečené infekcie môžu mať vážne zdravotné následky, a preto by bolo vhodné, aby o užívaní antibiotík a dĺžke liečby rozhodol váš lekár.

  • Antibiotiká užívajte presne podľa pokynov lekára.
  • Nezvyšujte ani neznižujte dávkovanie liekov, ak to neodporučí váš lekár.
  • Nezdieľajte svoje antibiotiká s ostatnými.
  • Neodkladajte ich na neskôr, liečbu dokončite aj v prípade, že sa cítite lepšie. Nespotrebované lieky vráťte do lekárne.
  • Neužívajte antibiotiká predpísané pre niekoho iného.
  • Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa antibiotík, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika.

Účinnosť antibiotík je aj vo vašich rukách

V posledných rokoch sa ukázalo, že určité baktérie si na antibiotiká dokážu vytvoriť odolnosť. Rezistencia na antibiotiká nevzniká priamo vo vašom tele, vytvárajú si ju samotné baktérie. Kvôli tomu môže byť liečba neúčinná, zabrať viac času a nezmierniť priebeh ochorenia tak, ako by mala. Vytvorenie rezistencie na antibiotiká je z časti prirodzený proces podmienený vývojom baktérie. Existuje však aj takzvaná získaná rezistencia, ktorú často spôsobuje práve nadmerné užívanie antibiotík.

Ako spomaliť rezistenciu na antibiotiká?

V prvom rade je dôležité bakteriálnym i vírusovým ochoreniam predchádzať. Základom je správna hygiena, časté umývanie rúk, a ak to váš zdravotný stav dovoľuje, vhodné je aj očkovanie. Všeobecne možno povedať, že bakteriálne infekcie sa neprenášajú tak rýchlo a jednoducho, ako vírusové, no v oboch prípadoch je potrebné vyhýbať sa blízkemu kontaktu s nakazenými. Ak ste chorí, neužívajte zvyšky nedobratých antibiotík ani nežiadajte svojho lekára, aby vám ich za každú cenu predpísal. Nadmerné užívanie týchto látok urýchľuje vznik rezistencie. Preto by ste sa mu mali vyhýbať v prípade, že ochorenie nie je bakteriálneho pôvodu.