Online objednávka
Domov Odborné články Ostatné Všetko, čo potrebujete vedieť o očkovaní proti COVID-19

Všetko, čo potrebujete vedieť o očkovaní proti COVID-19

Publikované 25.01.2021
Autor článku
MUDr. Katarína Bergendiová, PhD.
Klinický imunológ a alergológ

Infekčné choroby sprevádzajú ľudstvo od nepamäti. Až do konca 18. storočia boli okrem vojen a prírodných katastrof najčastejšou príčinou smrti a teda významne skracovali život človeka. Prevrat do tohto vývinu vniesli dva obrovské lekárske objavy, a to očkovanie, teda využitie schopnosti tvoriť obranné protilátky proti infekčnej chorobe po vpravení tzv. oslabených pôvodcov týchto nákaz do ľudského organizmu a v 50-tych rokoch 20. storočia vynález antibiotík. Plošné zavádzanie očkovania a cielené využívanie antibiotickej liečby v 20.storočí zdvojnásobilo očakávanú dĺžku života ľudí.

Očkovanie je hlavný nástroj primárnej prevencie chorôb a jedno z nákladovo najefektívnejších dostupných opatrení v oblasti verejného zdravia. Imunizácia očkovaním je najlepšou obranou, ktorú máme pred závažnými a niekedy smrteľnými nákazlivými ochoreniami, ktorým možno predchádzať. Vďaka rozšírenému očkovaniu sa vykorenili kiahne, v Európe sa nevyskytuje detská obrna a mnohé iné ochorenia boli takmer zlikvidované.

História očkovania

Prvou vakcináciou položil Edward Jenner (1796) základy pre vykorenenie zatiaľ jedinej infekčnej choroby – varioly, pravých alebo tzv. čiernych kiahní. Prešlo celé storočia, kým Pasteur objasnil podstatu očkovania. Dokázal, že ochrana proti infekčným chorobám môže byť zabezpečená práve očkovaním. Avšak rozhodujúcim krokom v ľudskej imunizácii bolo použitie post expozičnej vakcinácie proti besnote u mladého J. Meistera, ktorý bol poranený besným psom.

V roku 1896 Weright odskúšal prvú neživú antitýfovú vakcínu na ľuďoch a v roku 1915 Widal odporučil použitie trojvakcíny obsahujúcej tzv. Eberthov bacil (Sallmonella typhi) a baktérie paratýfusu A a B. Koch objavil v roku 1884 pôvodcu cholery Vibrio cholerae a v roku 1892 sa Ferran, nasledovaný Haffkinsom, pokúsil o imunizáciu použitím živých baktérií.  Prvé výsledky očkovania  proti čiernemu kašľu boli uverejnené v roku 1923 Madsenom, Ramon objavil difterický toxoid, za ktorým nasledoval objav tetanického toxoidu.

Vakcíny proti chrípke a proti žltej zimnici boli pripravené v roku 1937. Odvtedy bolo vyvinutých niekoľko ďalších vakcín. Až v roku 1949, keď Enders, Weller a Robins ako prví kultivovali vírus na opičích  bunkách, vznikla nádej na realizáciu očkovania proti vírusovým chorobám. Jedným z najväčších zdravotníckych úspechov minulého storočia je eradikácia, čiže vykorenenie varioly. Kiahne existovali už v staroveku. Epidémie varioly v Európe vyvrcholili v 18. storočí keď na ňu zomrelo asi 60 miliónov ľudí. Veľkým krokom vpred v boji za likvidáciu varioly bolo zavedenie ochranného očkovania vo väčšine vyspelých štátov.

V Európe sezónne očkovanie proti chrípke bráni chrípke každý rok asi 2 milióny ľudí. Celosvetovo očkovanie bráni 2,7 miliónu ľudí nakaziť sa osýpkami, 2 miliónom ľudí ochorieť na novorodenecký tetanus a 1 miliónu ľudí ochorieť na čierny kašeľ každý rok. Očkovanie tiež viedlo k eradikácii kiahní a takmer k aj k eradikácii detskej obrny.

Bezpečnosť očkovania

Vakcíny sú bezpečným a efektívnym spôsobom ochrany detí a dospelých pred infekčnými ochoreniami a ich komplikáciami. V prvom rade zabránia výskytu ochorenia, znížia úmrtnosť na infekčné ochorenia a znížia náklady na zdravotnú starostlivosť. Očkovacie látky chránia nielen vás, ale aj ostatných vo vašom okolí, za predpokladu dosiahnutia „stádovej imunity“. 

Niekoľko krajín EÚ a susediacich krajín napriek svojim vynikajúcim výsledkom v súčasnosti čelí bezprecedentnému výskytu ohnísk chorôb, ktorým sa dá predchádzať očkovaním. Dôvodom je nedostatočná miera zaočkovania. Zníženie dôvery verejnosti v očkovanie, rozdiely medzi krajinami v oblasti prístupu k vakcínam a nárast dezinformácií sú dôvodom na znepokojenie a veľkou výzvou pre odborníkov na verejné zdravie. Zabezpečenie rovnakého prístupu k vakcínam pre všetkých občanov EÚ, boj proti dezinformáciám a zvyšovanie dôvery v očkovanie sú spoločnými cieľmi Európskej komisie a členských štátov EÚ.

V rámci Európskej únie sa na schvaľovanie vakcín uvádzaných na trh uplatňujú veľmi prísne pravidlá. Po vytvorení vakcíny zabezpečí Európska agentúra pre lieky (EMA) hodnotenie a dohľad. Po komplexnom testovaní môže Európska komisia vydať povolenie na uvedenie na trh. Po uvedení na trh agentúra EMA pokračuje v hodnotení bezpečnosti vakcíny a vykonáva dohľad po vydaní povolenia. Všetky tieto kroky slúžia na to, aby sa zaistila maximálna bezpečnosť, pričom konečným cieľom je zdravie a dobré životné podmienky obyvateľstva.

Vakcíny obsahujú antigény, ktoré zabezpečujú imunitu proti konkrétnym patogénom, napríklad chrípkovému vírusu. Na to, aby boli očkovacie látky účinné, však musia obsahovať aj množstvo ďalších látok ako stabilizátory, adjuvansy či konzervačné látky

Stabilizátory sú potrebné na udržanie účinnosti vakcín počas skladovania. Naopak, adjuvansy sú zlúčeniny, ktoré sa do očkovacích látok pridávajú na zlepšenie imunitnej reakcie. Treťou zložkou sú konzervačné látky, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa zabránilo rastu nebezpečných baktérií alebo húb, čo je nevyhnutné na zaručenie bezpečnosti vakcín. Všetky zložky vakcín uvádzané na trh v Európskej únii prechádzajú intenzívnym kontrolám a prostredníctvom rôznych štúdií sa uznáva bezpečnosť pre uvedené vakcíny.

Ochorenie COVID-19

Celosvetová pandémia ochorenia Covid-19 vyvolaná novým koronavírusom označeným ako SARS-CoV2 v priebehu predchádzajúcich mesiacov zásadným spôsobom zaťažila všetky zdravotné systémy, pričom odporúčané hygienické protipandemické opatrenia nepreukázali 100% schopnosť redukovať nárast infikovaných jedincov. V súčasnosti sa nádeje upriamujú na vakcíny proti Covid-19, ktoré by v kombinácii s ostatnými protipandemickými opatreniami mohli zásadným spôsobom vyriešiť neustále narastajúci počet infikovaných jedincov.

Pri zaočkovaní dostatočnej časti populácie (odhadom min. 65 %) je reálny predpoklad zastavenia šírenia tohto vysoko kontagiózneho respiračného ochorenia so systémovými prejavmi. Hoci u podstatnej časti pacientov je priebeh s minimálnymi prejavmi, prípadne bez prejavov, u časti pacientov (obvykle vyššieho veku s rizikovými komorbiditami) prebieha ochorenie závažne ev. až smrteľne. 

Čoraz častejšie sa objavujú v literatúre údaje o následkoch Covid-19, či už v podobe postinfekčného únavového syndrómu, ale aj rozvoja pľúcnej fibrózy prípadne multisystémového zápalového syndrómu u detí aj dospelých. Práve v kontexte týchto faktov je potrebné brať Covid-19 dostatočne vážne a využiť efektívne nástroje jeho prevencie a zastavenia šírenia v populácií. Jedným z týchto nástrojov sú vakcíny proti ochoreniu Covid-19

Základné rozdelenie vakcín 

V súčasnosti sú vo vývoji viaceré druhy vakcín proti ochoreniu COVID-19 založené na rôznych princípoch tvorby ochrannej post-vakcinačnej imunitnej odpovede. Rozoznávame 4 základné typy: 

  • Vakcíny na báze nukleových kyselín – mRNA a DNA vakcíny – v prípade vakcíny od spoločnosti Pfizer/BioNTech ide o mRNA vakcínu a bude prvou u nás používanou vakcínou proti Covid-19. Ich účinnosť je od 94,1% – 95,0%, podávajú sa v dvoch dávkach, uskladňujú sa pri teplote -700C a – 200C.
  • Vakcíny s využitím vírusových non-koronavírusových nosičov (napr. adenovírus), ktoré exprimujú niektoré povrchové znaky SARS-CoV2 (najmä spike proteín) – indukujú aj humorálnu aj celulárnu imunitu, problémom môže byť ich aplikácia u ťažko imunokompromitovaných jedincov (Astra-Zeneca-Oxford, Johnson&Johnson-Jansen, Sputnik). Ich účinnosť je podľa klinických štúdii 62%, podávajú sa v dvoch dávkach, uskladňujú sa pri teplote -20C až – 80C.
  • Inaktivované vakcíny – indukujú najmä humorálnu imunitnú odpoveď, potrebné sú booster dávky. 
  • Rekombinantné proteínové vakcíny – indukujú humorálnu imunitnú odpoveď, bezpečné aj pre imunokompromitovaných jedincov.

mRNA vakcína – firmy Pfizer

Ako prvá je u nás vakcína proti Covid-19, ktorá prišla od spoločnosti Pfizer/BioNTech označená ako BNT162b2. Táto vakcína vznikla na platforme predchádzajúcich experimentálnych vakcín proti ochoreniam ako Ebola, chrípka, besnota či Zika vírusu. Práve koncept mRNA vakcíny umožní komplexnú postvakcinačnú imunitnú odpoveď tak protilátkovú ako aj bunkovú.

Na základe klinických skúseností sa ukazuje, že ochranu proti SARS-CoV2 zabezpečuje tak humorálna ako aj celulárna imunita. Stále však nie je vyriešená otázka, ako dlho trvá po prekonaní ochorenia Covid19 imunitná ochrana pred reinfekciou. Navyše, u časti pacientov s miernym priebehom vôbec nedochádza k vytvoreniu dostatočného množstva protilátok po infekcii.

Práve preto je potrebné systematické budovanie imunitnej ochrany na úrovni jednotlivca ako aj celej spoločnosti. Očkovaním chránime nielen samých seba, ale aj ľudí okolo. Pôvodné predpoklady „premorenia“ populácie sa ukázali ako nesprávne a veľmi riskantné, najmä v kontexte neistej post-infekčnej ochrany ako aj podielu závažného priebehu ochorenia Covid-19.

Princíp účinku mRNA vakcín 

Princípom je malá molekula mRNA (mediátorová, messenger RNA ) v lipozomálnom obale, ktorý umožní prechod mRNA do cytoplazmy buniek v mieste aplikácie (svalové bunky). Na ribozómoch danej bunky sa mRNA prepíše do bielkoviny – S (spike) proteínu – ktorý je následne zobrazený na povrchu danej bunky. Práve S-proteín má zásadné postavenie pri prirodzenej infekcii a pri indukcii imunitnej odpovede, ktorý si ľudský organizmus po očkovaní sám vytvorí. Ľudský imunitný systém následne rozpozná spike proteín ako cudzí a spustí obrannú reakciu – začne tvoriť protilátky a T-bunky, ktoré zabraňujú jeho vstupu do ľudských buniek, zničia infikované bunky, a tak ochránia organizmus pred rozvojom ochorenia Covid-19.

Spike proteín je pritom len malou časťou vírusu a nie je schopný vyvolať chorobu. Rovnako mechanizmus mRNA nedokáže meniť DNA či inak zasiahnuť do genetickej informácie človeka, mRNA z vakcíny nezostáva v ľudskom tele, ale po krátkom čase sa rozpadne.

Vakcína Covid-19
Ako prvá prichádza mRNA vakcína, ktorá v štúdiách preukázala vysokú účinnosť ako aj dobrý bezpečnostný profil.

Účinnosť vakcíny 

Účinnosť vakcíny firmy Pfizer je na základe publikovaných dát v prestížnych časopisoch 95 % v porovnaní s placebovou skupinou, pričom sa predpokladá, že ak aj vznikne infekcia u časti pacientov, bude mať infekcia mierny priebeh. Berúc do úvahy výbornú účinnosť dokázanú v klinických štúdiách, je zrejmý vysoký  počet potenciálne ochránených a aj zachránených jedincov.

Klinické testovanie mRNA vakcín bolo síce zdanlivo skrátené, ale v skutočnosti už v tretej fáze boli očkované veľké počty dobrovoľníkov a regulačné úrady kontrolovali a vyhodnocovali dáta bezpečnosti a účinnosti  priebežne, čím sa ušetril následne zdĺhavý proces analýz a vyhodnocovania po ukončení klasickej formy klinického skúšania. Z klinických dát o účinnosti mRNA vakcíny od Pfizeru a BioNTechu vyplýva, že maximálnu ochranu dosiahnete zhruba týždeň až dva týždne po druhej dávke.

Ako dlho ochrana trvá? 

Na aký čas nás vakcína ochráni, zatiaľ nevieme. Keďže dobrovoľníci v treťom kole klinických testov dostali druhú dávku očkovania len pred štyrmi mesiacmi, zatiaľ to nemáme ako overiť. Dobrovoľníci budú sledovaní dva roky po očkovaní, čiže o prípadnom poklese ochrany budeme vedieť dopredu.

Chráni moje očkovanie aj ľudí naokolo alebo iba mňa?

Vysoká účinnosť vakcín znamená, že zaočkovaný človek by mal byť pred infekciou spoľahlivo chránený. Vedci však stále nevedia, či zaočkovaný človek nemôže prenášať malé množstvo vírusu v dýchacích cestách a nakaziť ním ľudí, ktorí sa zaočkovať ešte nestihli, nedovoľuje im to zdravotný stav alebo očkovanie odmietajú. Aj preto je pravdepodobné, že rúška zostanú súčasťou našich životov aj v roku 2021. Na tento fakt upozornil aj komentár vo vedeckom časopise Lancet. Vedci v rámci štúdie na primátoch síce po zaočkovaní v ich dýchacích cestách vírus nenašli, no na definitívny vedecký dôkaz, že po zaočkovaní nemôžeme vírusom nikoho nakaziť, si ešte budeme musieť počkať.

Nežiadúce účinky

Tak ako každý liek a vakcína, aj mRNA vakcíny proti Covid-19 môžu mať nežiaduce účinky. Vo všeobecnosti možno povedať, že bezpečnostný profil mRNA vakcín sa javí byť veľmi dobrý. Z klinických pozorovaní sú to najmä lokálne reakcie (začervenanie, bolestivosť v mieste aplikácie vakcíny), únava a myalgie (flu-like prejavy) či bolesť hlavy. Absolútna väčšina bola miernej až strednej intenzity, prechodná s rýchlym spontánnym odznením. Aktuálne neevidujeme žiadne varovné signály z hľadiska dlhodobej bezpečnosti. 

Nežiadúce účinky u účastníkov štúdií najčastejšie hlásené:

  • Bolesť v mieste vpichu > 80 %
  • únava   > 60 %,
  • bolesti hlavy  > 50 %,
  • bolesti svalov  > 30 %,
  • zimnica  > 30 %,
  • bolesti kĺbov  > 20 %,
  • zvýšená teplota  > 10 %.

Kontraindikácie a indikácie použitia mRNA vakcíny 

Vzhľadom na fakt, že ide o neživú vakcínu, reálnych kontraindikácií je relatívne málo. Medzi základné patria: 

  • Akútne prebiehajúce febrilné infekčné ochorenie – odklad 2 týždne po konci príznakov.
  • Nestabilné a dekompenzované chronické zápalové ochorenie (autoimunitné, alergické). 
  • Nestabilné a nekontrolované demyelinizačné ochorenie. 
  • Pacienti s anamnézou ťažkých anafylaktických reakcií buď po očkovaní alebo po iných alergénoch, prípadne zložkách obsiahnutých v mRNA vakcíne. Dostupné mRNA vakcíny neobsahujú ani zložky potravín, ani latex. V prípade týchto pacientov ide skôr o kontraindikáciu relatívnu, vyžadujúcu citlivé individuálne vyhodnotenie pomeru rizika a benefitu. Navyše, pacient po očkovaní ostáva 30 minút v mieste očkovania pre prípad ev. včasných reakcií. Každé miesto realizácie očkovania musí byť pripravené na zvládnutie alergických reakcií. 

Očkovanie, tehotenstvo a dojčenie

Tehotenstvo a dojčenie nie sú jednoznačným dôvodom pre odmietnutie očkovania. Pre nedostatok dát by malo byť očkovanie tehotných individuálne zvážené a očkovať by sa malo len v prípade vysokého rizika nákazy ochorenia Covid-19 alebo vysokého rizika závažného priebehu tohto ochorenia. 

Základné princípy očkovania pacientov s chronickými chorobami 

Pacienti s chronickými (imunitne aj neimunitne podmienenými) chorobami predstavujú špeciálnu skupinu vo vzťahu k akémukoľvek očkovaniu, a preto si vyžadujú vysoko individuálny prístup s prísnym vyhodnotením pomeru benefitu a rizika. Pacienti trpiaci na chronické choroby majú vo všeobecnosti vyššie riziko rôznych infekčných komplikácií, vrátane Covid-19. Medzi najrizikovejšie ochorenia patrí hypertenzia, diabetes mellitus, chronická ischemická choroba srdca, spomedzi respiračných ochorení chronická obštrukčná choroba pľúc. 

  • Alergické choroby a antialergická liečba. Pred očkovaním nie je indikovaná farmakologická antialergická príprava/premedikácia. Pacient pokračuje v užívaní svojej chronickej antialergickej liečby. 
  • Pri užívaní sublingválnej alergénovej imunoterapii sa očkuje bez obmedzení aj počas očkovania proti Covid-19. 
  • Pri subkutánnej imunoterapii depotnými prípravkami je potrebné dodržať podľa SPC interval 2 týždne pred a 2 týždne po očkovaní. Vakcína proti Covid-19 a subkutánna imunoterapia sa nemajú aplikovať do rovnakej oblasti spádových lymfatických uzlín. 
  • Za pacientov so zvýšeným rizikom anafylaxie sa považujú pacienti s multialergénovou senzibilizáciou na anafylaktogénne alergény (komponenty) živočíšneho a rastlinného pôvodu a pacienti s anamnézou prekonanej systémovej alergickej reakcie. U týchto pacientov je indikovaná farmakologická antialergická príprava/premedikácia a 30 minútová observácia je nutná. 
  • Anafylaktické reakcie po očkovaní sú vo všeobecnosti zriedkavé. Ak pacient zareaguje anafylakticky na prvú dávku mRNA vakcíny, následne je kontraindikované podanie druhej dávky. 
  • Pacienti s bronchiálnou astmou majú podľa dostupných štúdií len mierne zvýšené riziko komplikovanejšieho priebehu Covid-19, ale vo všeobecnosti sa astma nejaví byť zásadným rizikovým faktorom pre získanie ochorenia Covid-19. Pacienta očkujeme počas stabilnej fázy ochorenia, pri dobrej klinickej kompenzácii. Neočkujeme počas akútnej exacerbácie základného ochorenia, ev. krátko po nej (v závislosti od typu ochorenia od 2 – 6 týždňov po exacerbácii). 
  • Chronická imunosupresívna liečba môže skôr viesť k zníženej účinnosti očkovania ako k jeho nežiaducim účinkom. 
  • Autoimunitné choroby a imunointervenčná liečba – pacienti liečení imunosupresívnou liečbou a trpiaci na rôzne formy autoimunitných ochorení majú mierne zvýšené riziko komplikovaného priebehu ochorenia Covid-19. Užívanie biologickej liečby má variabilný efekt na riziko ako aj priebeh Covid-19, viaceré molekuly môžu dokonca znížiť riziko komplikovaného priebehu ochorenia Covid-19. Biologická liečba v rukách imunoalergológa (liečba ťažkej bronchiálnej astmy a chronickej spontánnej urtikárie) nepredstavuje riziko pre Covid-19 a ani kontraindikáciu pre očkovanie mRNA vakcínou. Ak pacient užíva biologickú liečbu aplikovanú parenterálne, štandardne je vhodné dodržať interval aspoň 7 dní pred a po očkovaní za účelom rozlíšenia prípadných vedľajších reakcií. 
  • Pacienti s rôznymi formami autoimunitných ochorení nepredstavujú všeobecnú kontraindikáciu pre očkovanie mRNA vakcínou. Očkujeme počas stabilnej fázy ochorenia, nie pri dekompenzácii.
  • Pri trombocytopénii považujeme hodnotu trombocytov nad 50.109 /l za bezpečnú pre i.m. injekciu.
  • Užívanie kortikoterapie a imunosupresívnej liečby v závislosti od dávky (v prípade kortikoidov nie iba absolútnej, ale najmä kumulatívnej) má potenciál znížiť postvakcinačnú odpoveď. Nezaznamenal sa vyšší výskyt nežiaducich účinkov. 
  • Pacienti s demyelinizačnými ochoreniami CNS (napr. sclerosis multiplex) nemajú vo všeobecnosti vyššie riziko získania Covid-19 v porovnaní s bežnou populáciou, hoci niektoré progresívne formy týchto ochorení a niektoré formy DMT liečby môžu toto riziko zvyšovať. Navyše tak ako po každej infekcii, Covid-19 môže zhoršiť priebeh základného ochorenia. Na základe medzinárodných odporúčaní predstavujú aj títo pacienti zraniteľnú časť populácie a má byť u nich zvážené očkovanie proti Covid-19. Očkujeme pacientov v stabilnom štádiu ochorenia. V prípade relapsu sclerosis multiplex sa očkovať odporúča najskôr o 4 – 6 týždňov po skončení relapsu. 
  • Pacienti s Guillain-Barrého syndrómom alebo parézou n. facialis v anamnéze môžu byť tiež očkovaní mRNA vakcínou proti ochoreniu Covid-19. U každého postupujeme vysoko individuálne v kontexte charakteristík základného ochorenia ako aj druhu aplikovanej liečby. 
  • Pacienti s imunodeficienciami – keďže prvé vakcíny proti Covid-19 sú neživé, nie sú kontraindikované pre pacientov s vrodenými aj získanými imunodeficienciami. Otáznou môže byť stupeň dosiahnutej ochrany v kontexte konkrétnej poruchy imunity a jej závažnosti. Kľúčovým je aspoň parciálne zachovanie špecifickej bunkovej imunitnej odpovede. Pacientov očkujeme mimo akútnej febrilnej infekcie či destabilizácie prejavov imunodysregulácie (napr. autoimunitné prejavy, intersticiálny pľúcny proces a pod.). V prípade živých vakcín (napr. vektorové vakcíny), ktoré prídu na trh v budúcnosti, budú existovať reálne obmedzenia a kontraindikácie pre vybrané skupiny pacientov s imunodeficienciami. 
  • Pacient užívajúci parenterálnu imunointervenčnú liečbu (napr. imunomodulanciá, imunoglobulíny a pod.), štandardne je vhodné dodržať interval ich podania v odstupe aspoň 7 dní pred a po očkovaní za účelom rozlíšenia prípadných vedľajších reakcií. Akokoľvek, klinické dáta pre túto skupinu pacientov sú zatiaľ limitované. 
  • Pacienti po orgánovej transplantácii. Ďalšou špecificky ohrozenou skupinou sú pacienti po transplantácii orgánov. Slovenská transplantologická spoločnosť vo svojom stanovisku odporúča tým, ktorí nedávno podstúpili transplantáciu orgánu, očkovanie najskôr mesiac po orgánovej transplantácii. Rovnako odporúča očkovanie osobám v blízkom kontakte s pacientami po transplantácii orgánov, napríklad osoby žijúce v spoločnej domácnosti.
  • Pacienti užívajúci antikoagulanciá (lieky na riedenie krvi).  Pacienti na stabilnej antikoagulačnej liečbe, vrátane tých, ktorí užívajú warfarín, ktorí majú aktuálne plánované kontroly INR a ktorých najnovšia hodnota INR bola pod hornou hranicou terapeutického rozsahu, môžu dostať intramuskulárnu vakcínu, ale v prípade akýchkoľvek pochybností sa treba podľa nej poradiť so špecialistom zodpovedným za predpisovanie alebo sledovanie antikoagulačnej liečby.

Pacienti s rôznymi chronickými imunitne podmienenými ochoreniami predstavujú špecifickú skupinu vo vzťahu k aplikácii akejkoľvek vakcíny, vrátane mRNA vakcín proti Covid-19. Pri realizácii očkovania proti Covid-19 mRNA vakcínou v tejto skupine pacientov postupujeme vysoko individualizovane s vyhodnotením pomeru benefitu a rizík. Očkujeme počas stabilnej fázy ochorenia pri uspokojivej klinickej kompenzácii. Pacienti s rôznymi chronickými imunitne podmienenými ochoreniami majú vyššie riziko ochorenia Covid-19 a jeho komplikovaného priebehu, hoci ako rizikovejšie sa javia byť najmä kardiovaskulárne a metabolické ochorenia.

Jedinou univerzálnou kontraindikáciou pre očkovanie mRNA vakcínami je anafylaxia na ktorúkoľvek zložku vakcíny prípadne anafylaxia po prvej dávke mRNA vakcíny. Naďalej prebieha zber dát o účinnosti a bezpečnosti z klinických skúšaní ako aj z reálnej praxe, čo môže priebežne modifikovať niektoré stanoviská. Ak pacient nemôže byť očkovaný alebo má neistú postvakcinačnú ochranu, možno zvoliť tzv. cocoon stratégiu – očkovať blízke osoby (napr. v domácnosti). 

Očkovanie jedincov, ktorí prekonali COVID-19

Z hľadiska očkovania u jedincov, ktorý prekonali Covid-19 bolo paušálne odporúčané dodržať časový interval 90 dní od potvrdenia Covid-19. Doposiaľ nie je zrejmé, koľko trvá postinfekčná imunitná ochrana, najmä pri miernom priebehu Covid-19. Navyše, pozitivita protilátok anti-SARS-CoV2 ešte nemusí poskytnúť zaručenú ochranu pred re-infekciou (stúpajú údaje o jedincoch s reinfekciou). Preto aj pacienti s prekonaným Covid-19 by nemali byť trvale vylúčení z očkovania. Časový interval 90 dní bol stanovený konsenzuálne, keďže sa predpokladá, že minimálne toľko trvá postinfekčná ochrana.

Akokoľvek, CDC (Centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, Centres for Diseases Control and Prevention) umožňuje očkovanie aj po skončení izolácie pre Covid-19. Česká vakcinologická spoločnosť odporúča odklad 7 dní po ukončení izolácie u asymptomatických a 14 dní u symptomatických pacientov. Zdravotníci predstavujú dôležitú skupinu vysokorizikových jedincov plne indikovaných pre očkovanie. Naopak, okrem bežnej dospelej populácie je indikované očkovanie pacientov s chronickými ochoreniami, imunokompromitovaných jedincov, pacientov s autoimunitnými a alergickými ochoreniami, pacientov liečených biologickou a imunosupresívnou liečbou. 

Ako sa chovať po očkovaní?

Naďalej sa chráňme pred možnou nákazou, pretože telo sa potrebuje vysporiadať s vakcínou, aby si vytvorilo imunitu. Navyše prvá dávka nechráni stopercentne, ale podľa štúdii 14 dní po prvej dávke je účinnosť 50 %. 

 Podobne, ako po niektorých iných očkovaniach, sa neodporúča väčšia fyzická záťaž aspoň počas prvých dvoch až troch dní. V rámci opatrnosti neodporúčam v bezprostrednom období napríklad ani príliš dlhé cestovanie. Zaočkovaný by sa všeobecne mal, ak je to možné, vyhnúť veciam, ktoré predstavujú pre organizmus záťaž navyše. Ak je to len trochu možné, mal by si tiež dopriať dostatok spánku, kvalitnú stravu s obsahom prirodzených probiotík, pretože kondícia čreva má vplyv na imunitnú odpoveď organizmu. Nemal by tiež užívať alkohol, ktorý znižuje funkciu imunitného systému a môže tak znížiť účinok vakcíny. 

Záver 

Príchod vakcín proti Covid-19 patrí medzi najočakávanejšie udalosti tohto obdobia. Prichádzajúce vakcíny, ich princíp ako aj ostatné technické aspekty nadväzujú na desaťročia vývoja a výskumu v oblasti vakcinológie. Ako prvá prichádza mRNA vakcína, ktorá v štúdiách preukázala vysokú účinnosť ako aj dobrý bezpečnostný profil. Tak ako k akejkoľvek vakcíne či lieku, aj k vakcínam proti Covid-19 treba pristupovať v rešpektom, ktorý by však nemal viesť k neodôvodnenému odmietaniu či falošného kontraindikovaniu očkovania v praxi. Aj na základe predchádzajúcich mesiacov je evidentné, že iná možnosť ukončenia pandémie v dohľade nie je.