Online objednávka
Domov Odborné články Pre športovcov Post-covidový syndróm u športovcov

Post-covidový syndróm u športovcov

Publikované 24.05.2021
Autor článku
MUDr. Katarína Bergendiová, PhD.
Klinický imunológ a alergológ

Ochorenie COVID-19 nepredstavuje riziko iba pre pacientov so závažnými zdravotnými problémami. Zasiahnuť môže skutočne kohokoľvek, vrátane športovcov. Ako by mali trénovaní jednotlivci postupovať po prekonaní infekcie nového koronavírusu a ako sa môžu vyrovnať s post-covidovým syndrómom?

Čo je COVID-19?

COVID-19 je infekčné ochorenie, vyvolané koronavírusom SARS-CoV-2. Prvýkrát bol identifikovaný u pacientov so závažným respiračným ochorením v decembri roku 2019 v čínskom meste Wu-chan. Charakterizuje ho pestrý klinický obraz, od mierneho, stredne závažného, až po závažný – život ohrozujúci priebeh.

Infekcia COVID-19 postihuje najmä dýchací systém, v krajných prípadoch vyvoláva ťažký zápal pľúc a môže viesť až k úmrtiu pacienta. Vírus sa prenáša kvapôčkami sekrétu pri kašli, kýchaní a rozprávaní. Momentálne nie je známe, čo okrem zdravotnej kondície a veku rozhoduje o priebehu ochorenia, predpokladá sa však, že mieru rizika, priebeh i závažnosť ochorenia ovplyvňuje súbor genetických a epigenetických faktorov.

Inkubačný čas a spôsob prenosu u športovcov

Inkubačný čas ochorenia COVID-19 je 2 až 14 dní, pričom medián inkubačného času je 5 až 6 dní. Za najviac infekčnú sa považuje osoba s prítomnými klinickými príznakmi, avšak, infekčná je už pred nástupom prvých príznakov.
Predpokladá sa, že ochorenie sa prenáša najmä vzdušnou cestou, ale tiež povrchmi či kontaktom rúk, čo zdôrazňuje jeho vysoko nákazlivú povahu. U športovcov sa pri zvýšenej námahe dramaticky mení objem vdychovaného i vydychovaného vzduchu, vírus sa preto pri vyššej fyzickej záťaži môže pri kontakte dostať až do najhlbších časti pľúc a spôsobiť intenzívnejšie poškodenie. Z iných vírusových infekcií je známe, že počas intenzívnej fyzickej činnosti môže takisto dôjsť k zosilnenej vírusovej replikácii, v dôsledku čoho dochádza k väčším štrukturálnym poškodeniam srdcového tkaniva. Vzhľadom na to sa športovcom s pozitívnou COVID-19 infekciou odporúča zdržať sa intenzívneho alebo kondičného cvičenia aspoň 2 týždne, a to aj v prípade absencie klinických príznakov.

Aké sú príznaky ochorenia?

  • horúčka nad 38 °C,
  • kašeľ,
  • sťažené dýchanie až postihnutie pľúc so zníženou saturáciou,
  • kardiovaskulárne ťažkosti,
  • bolesti svalov,
  • bolesti hlavy,
  • únava, malátnosť,
  • strata čuchu a chuti,
  • ťažkosti s trávením,
  • psychosomatické ťažkosti,
  • poruchy koagulácie,
  • postihnutie centrálneho a periférneho nervového systému,
  • až rozvoj systémového zápalu a imunitnej dysregulácie.

Ochorenie COVID-19 predstavuje výzvu aj pri hľadaní osvedčených postupov na bezpečný návrat k športu a tréningom po jeho prekonaní. A to bez ohľadu na to, či ide o vrcholových alebo amatérskych športovcov. Po prekonaní tejto infekcie totiž až 80 % pacientov v období rekonvalescencie vykazuje rôzne dlhú dobu niektoré ťažkosti, pričom dlhodobé ťažkosti v trvaní niekoľkých mesiacov má 5 až 10 % pacientov.

Možné fyzické problémy po prekonaní COVID-19

  • dýchavičnosť a zníženie ukazovateľa VO2 Max,
  • hromadenie hlienov,
  • kardiovaskulárne komplikácie,
  • bolesti hlavy,
  • extrémna únava a nedostatok energie,
  • strata čuchu a chuti,
  • psychosomatické ťažkosti,
  • tráviace ťažkosti – nechutenstvo a chudnutie, pálenie záhy, hnačky a
  • zvracanie,
  • poruchy koagulácie,
  • postihnutie centrálneho a periférneho nervového systému,
  • svalová slabosť a stuhnutosť kĺbov,
  • znížená pohyblivosť,
  • slabšia fyzická zdatnosť,
  • nedostatok čuchu alebo chuti,
  • psychické a emočné problémy.

Následky po prekonaní COVID-19 u športovcov

Na základe dostupných údajov je u športovcov – ktorí sú mladší a bez akýchkoľvek komorbidít – menej pravdepodobné, že sa u nich vyskytnú stredne závažné až kritické príznaky vyplývajúce z ochorenia COVID-19 a rozvinutie multisystémového ochorenia s označením dlhodobý Covid (long covid). Je to rôznorodé, avšak, dlhý Covid vo väčšej miere postihuje ľudí, ktorí majú aj iné ochorenia, sú obézni, majú cukrovku alebo viac respiračných ochorení a sú to bývalí alebo súčasní fajčiari. Ak majú chronickú obštrukčnú chorobu, ľahšie sa im poškodí respiračný epitel.

Na druhej strane, dlhý Covid postihuje aj tých, ktorí boli úplne zdraví, boli športovci a nemali komorbidity. To znamená, že vyskytnúť sa môže u všetkých. Ochorenie pravdepodobne vzniká v dôsledku mikrotrombotizujúcej vaskulitídy so zápalom endotelu, a preto postihuje aj iné orgány ako pľúca, a to srdce, mozog, obličky a pod. Odpoveď organizmu súvisí aj s imunitnou odpoveďou daného človeka. V prípade autoimunitných ochorení sa niektoré procesy spúšťajú až o niekoľko týždňov, a tak je ťažké povedať, či ich spustilo samotné ochorenie Covid alebo vznikli de novo, napríklad preto, lebo pacient prekonal imunitnú búrku.

V súčasnosti sú dlhodobé účinky tohto vírusu nejasné, a preto je dôležité pochopiť, ako môžu potenciálne následky infekcie COVID-19 ovplyvniť športovca a aké odporúčania sú potrebné pri návrate do tréningového režimu.

Je dôležité poznamenať, že chápanie COVID-19 sa neustále mení. Cieľom tohto prehľadu je zhrnúť všeobecné zásady, ktoré je potrebné zohľadniť pri vývoji protokolov návratnosti, s vedomím, že konkrétne pokyny sa budú nepochybne v priebehu času vyvíjať.

Športovec bez príznakov

Prerušenie rutinnej fyzickej činnosti na akejkoľvek úrovni môže mať nepriaznivé účinky na schopnosť športovca udržiavať aeróbnu silu a svalovú silu. Varandas a kol. uvádzali celkovú stratu až 10 % kondície za každý týždeň celkovej nečinnosti, znižuje sa svalová sila a VO2 Max. Okrem toho sa preukázalo, že miera straty aeróbnej vytrvalosti a silovej vytrvalosti je vyššia ako miera straty rýchlosti a maximálnej sily, čo je dôležité pri príprave protokolu o návrate športovca k fyzickej aktivite.

Obdobie odpočinku v karanténe je spojené aj s poklesom pružnosti, skrátením a zmenou tonusu vo svaloch a obmedzením rozsahu pohybu športovca, v dôsledku čoho nemožno dosiahnuť optimálny športový výkon a zvyšuje sa riziko zranení.

Ako už bolo spomenuté, intenzívna činnosť počas kontaktu s vírusom môže vyvolať zosilnenú replikáciu vírusu, a tak aj väčšie štrukturálne poškodenie srdcového tkaniva. Športovec, ktorý je pozitívne testovaný na COVID-19, by sa mal zdržať intenzívneho i kondičného cvičenia aspoň na 2 týždne, a to aj pri bezpríznakovom priebehu ochorenia.

K fyzickej záťaži by sme sa mali vracať veľmi pomaly. Po ukončení karantény je vhodné začať cvičiť na 50 % zvyčajnej intenzity a sledovať svoje telo, či sa náhle neobjavia akékoľvek príznaky. Treba robiť len to, čo zvládnete.

Športovec s respiračnými symptómami

U pacientov s COVID-19 sa vyskytuje najvýraznejšie pľúcne postihnutie. Na základe prehľadu, ktorý porovnáva COVID-19 s respiračnými účinkami pozorovanými po infekcii SARS a respiračným syndrómom na Blízkom východe (MERS), môže byť potrebné dlhodobé sledovanie pľúcnych funkcií.

Vývoj pľúcnej fibrózy je častým nálezom u pacientov, u ktorých sa vyskytli pretrvávajúce respiračné príznaky a pľúcne funkcie môžu byť významne znížené až do 3 – 6 mesiacov. U športovcov s pľúcnymi komplikáciami v priebehu ochorenia COVID-19 by sa mala venovať osobitná pozornosť dlhodobému sledovaniu RTG pľúc a funkčnému vyšetreniu pľúc. Rovnako sa odporúča dopriať im dostatočný čas na zotavenie (6 mesiacov až 1 rok) a obnovenie predinfekčnej dychovej kapacity. Teraz ešte nevieme povedať, či u týchto pacientov dôjde ku kompletnej úprave, alebo budú pretrvávať trvalé následky.

Aj keď je väčšina športovcov mladá a zdravá a zdá sa, že trpia len miernym ochorením, predchádzajúce štúdie preukázali zvýšené riziko zhoršenia stavu pri infekcii dolných dýchacích ciest. Navrhuje sa, aby športovci počkali s návratom k aktivite minimálne po 7 dňoch od ustúpenia príznakov. Odporúča sa vyhodnotiť schopnosť jednotlivca pri 10-minútovom behu. Ak sa počas tohto intervalu stav športovca nezmení, možno mu povoliť návrat k nízkej až strednej fyzickej aktivite <80 % VO2 Max. Športovci, ktorí pociťujú akékoľvek komplikácie, ako stiahnutý hrudník, pretrvávajúci kašeľ, nevoľnosti, vracanie alebo bolesti svalov, by mali mať zakázané športovať, kým príznaky nevymiznú.

Športovci s kardiovaskulárnymi komplikáciami

Akútne a chronické kardiovaskulárne komplikácie sa bežne vyskytujú pri vírusových infekciách, ako sú chrípka a s ňou súvisiace vírusy SARS a MERS a sprievodné pneumónie. Medzi dokumentované kardiovaskulárne prejavy patria hypotenzia, arytmia, akútne poškodenie srdca, myokarditída, kardiomyopatia, akútny infarkt myokardu a srdcové zlyhanie. Akútne poškodenie srdca bolo hlásené u 8 – 12 % pacientov s ochorením COVID-19.

Tieto komplikácie zdôrazňujú potrebu dlhodobého monitorovania kardiovaskulárnych následkov u pacientov po prekonaní COVID-19 sledovaním EKG, echokardiografie, testovanie reakcie srdca na záťaž a meranie srdcových biomarkerov (hladiny troponínu v sére). Treba si uvedomiť, že myokarditída je jednou z hlavných príčin náhlej srdcovej smrti spojenej so športom u skupiny športovcov do 35 rokov.

Klinický obraz myokarditídy vo všeobecnosti vykazuje široké a heterogénne spektrum príznakov, ako sú únava, malátnosť, znížený výkon, bolestivosť svalov alebo vyššia pokojová srdcová frekvencia. Ochorenie COVID-19 môže viesť aj k značným zmenám v oblasti srdca u mladých dospelých. Mechanizmy zodpovedné za akútne poškodenie myokardu u pacientov s COVID-19 nie sú úplne objasnené, ale môže ísť o zápalovú reakciu v dôsledku cytokínovej búrky, imunologické faktory, signálne dráhy súvisiace s receptorom ACE2, hypoxiu a priame poškodenie myokardu vírusovou inváziou.

Ľuďom so srdcovými príznakmi sa odporúča odpočívať asi 2 až 3 týždne po ich skončení, zatiaľ čo športovci, ktorí majú myokarditídu, by mali s návratom k nejakej forme cvičebného režimu počkať 3 až 6 mesiacov. Športovci, ktorým sa podarilo dosiahnuť úplne zotavenie, majú veľmi dobrú prognózu, je však potrebné optimalizovať poradenstvo aj ich liečbu.

Športovci s poruchami koagulácie

Hoci ochorenie COVID-19 predstavuje nižšie riziko u všeobecne zdravých mladých športovcov, prokoagulačný stav vyvolaný systémovým zápalom môže zvýšiť náchylnosť pacienta na hlbokú žilovú trombózu alebo dokonca na pľúcnu embóliu. Ľuďom s hematologickými alebo krvnými príznakmi pokyny odporúčajú začať s cvičením s nízkou intenzitou a menej sedavým správaním, ktoré zníži riziko vzniku krvnej zrazeniny.

Postihnutie centrálneho a periférneho nervového systému

Pri infekcii COVID-19 popisuje 36,4 % pacientov príznaky ochorenia/postihnutia centrálneho nervového systému (CNS), ako sú závraty, bolesti hlavy, mŕtvica a zmenené senzorické hodnoty. Okrem toho, 8,9 % ľudí z tejto skupiny vykazovalo periférne nervové poruchy – systémové príznaky abnormalít chuti a vône a bolesti nervov. Európska multicentrická štúdia Lechien a kol. identifikovala 85,6 % pacientov s abnormalitami vône, z ktorých niektorí nemali žiadne ďalšie príznaky COVID-19.

Prítomnosť týchto príznakov by mohla pomôcť identifikovať inak zdravých športovcov infikovaných COVID-19. Laboratórne vyšetrenia u pacientov s neurologickými príznakmi preukázalo zvýšené hladiny C-reaktívneho proteínu, zvýšené hladiny D-diméru, znížený počet lymfocytov a nižší počet krvných doštičiek. Následkom tejto infekcie môžu byť jemné abnormality v propriocepcii, rovnováhe alebo koordinácii, ktoré môžu ovplyvniť športový výkon.

Postihnutie gastrointestinálneho traktu

U pacientov s diagnostikovanou infekciou COVID-19 sa môžu prejavovať vracanie, nevoľnosť, hnačky, strata chuti do jedla a športovci by si mali strážiť príjem tekutín a kalórií.

Bolesti svalov – myalgia

Myalgia bola bežne dokumentovaná u jedincov s infekciou COVID-19 – Wang a kol. popisujú 34,8 % pacientov z čínskeho Wu-chanu s týmito príznakmi. Spomínajú sa aj zvýšené hladiny kreatínkinázy, a to u 10,7 % skúmanej vzorky. Športovci so symptomatickým COVID-19 majú pravdepodobne difúznu myalgiu, ale pokiaľ ich ochorenie nie je kritické, zdá sa, že dlhodobé účinky nie sú pravdepodobné. Osoby, ktoré mali muskuloskeletálne príznaky, ako sú bolesti kĺbov a svalov, by mali ešte pred návratom k bežnému tréningovému režimu absolvovať najprv postupný návrat k cvičeniu. Objavujú sa covidové prsty (svrbivá vyrážka, ktorú pacienti pocitovo často prirovnávajú k omrzlinám – pozn. red.) a na vzostupe sú aj autoimunitné ťažkosti. Covidové prsty sa prirovnávajú k Raynaudovmu syndrómu, ktorý sa prejavuje záchvatmi nedokrvenia koncových častí ľudského tela a iným autoimunitným ochoreniam. Na liečbu covidových prstov žiadne špecifické odporúčania nie sú.

Systémový zápal a imunitná dysregulácia

V štúdii COVID-19 bol hlásený aj systémový zápal a imunitná dysregulácia. U kriticky chorých pacientov s ochorením COVID-19 bola hlásená takzvaná cytokínová búrka, ktorá sa prejavuje ako trvale zvýšený systémový zápal so sprievodnými abnormalitami v zápalových cytokínoch, ako sú interleukíny 1 a 6, a ktorá je spojená s vysokou mierou úmrtnosti. Aj keď sa táto cytokínová búrka vyskytuje iba u kriticky chorých pacientov, u športovca po infekcii COVID-19 môže byť prítomný nižší stupeň zápalovej dysregulácie a môže ovplyvniť reakciu jednotlivca na stres spojený s tréningom a súťažami. Meranie sérových hladín feritínu a C-reaktívneho proteínu sa navrhuje ako biomarkery systémového zápalu po prekonaní infekcie COVID-19.

Psychosomatické následky

Niektorí ľudia majú zmeny nálady alebo nočné mory a problémy so spánkom a pamäťou. Uvažuje sa, že pôsobením prozápalových cytokínov ubúdajú hladiny sérotonínu – neurotransmiteru zodpovedného za stabilizáciu nálady, čo vyvoláva úzkosť, depresiu, stratu radosti a poruchy spánku.

Výsledky nášho dotazníkového prieskumu

V priebehu januára až apríla 2021 sme uskutočnili vlastný prieskum v skupine aktívnych a športujúcich ľudí, ktorí prekonali infekciu COVID-19. Vyplnený dotazník nám odovzdalo 280 ľudí – aktívnych športovcov po prekonaní ochorenia COVID-19. Ochorenie COVID-19 u týchto respondentov trvalo v priemere 15,2 dní, priemerná doba odznenia príznakov od nákazy bola 55 dní, s mediánom 37 dní.

Súbor vyplnili športovci od 10 do 70 rokov, pričom najväčšie zastúpenie mala skupina od 31 do 40 rokov s podielom 30,7 %, potom skupina od 41 do 50 rokov, ktorú tvorilo 23,9 % športovcov.

Počas infekcie COVID-19 mali športovci najväčšie ťažkosti vo forme únavy a malátnosti (29 %), bolestí hlavy (27 %), straty čuchu a chuti (26 %), bolestí svalov (21 %), kašľa (13 %) a sťaženého dýchania (12 %). Horúčka sa vyskytovala u 12 % športovcov, strata chuti do jedla v 13 % a ťažkosti s trávením v 7% skúmanej vzorky. Kardiovaskulárne komplikácie sa vyskytli u 4 % pacientov.

Výsledky dotazníkového prieskumu
Najčastejšie ťažkosti športovcov po prekonaní Covid-19 boli únava, malátnosť a bolesť hlavy.

Po prekonaní infekcie COVID-19 sme hodnotili vážne a ťažké príznaky v závislosti od veku. V skupine nad 61 rokov mali všetci športovci, čiže 100 % respondentov, vážne následky. V rámci druhej najvýznamnejšej skupiny od 26 do 30 rokov malo vážnejšie príznaky až 81,3 % športovcov. V skupine od 16 do 25 rokov to bolo 65,8 %, zatiaľ čo v skupine 41 až 50 rokov išlo o 55,2 % športovcov. Najmenej vážnejších nežiaducich príznakov po infekcii COVID-19 sme zaznamenali v skupine do 15 rokov, čo predstavovalo 10 %, a v skupine do 18 rokov, ktorej zodpovedalo 16,7 % športovcov.

Ťažkosti po prekonaní Covid-19 podľa veku
Ťažkosti po prekonaní Covid-19 sa najčastejšie objavovali vo vekovej skupine 61-70 rokov.

Špecifikácia jednotlivých vážnejších ťažkostí po prekonaní infekcie COVID-19 odhalila najvýraznejšie ťažkosti vo forme únavy a malátnosti (9,6 %), sťaženého dýchania (6,4 %) a kašľa (1,4 %). Psychické a emočné problémy malo 6,4 %, bolesti hlavy 5,7 % a zníženú koordináciu a pohyblivosť zaznamenalo 4,3 % športovcov. Strata čuchu a chuti pretrvávala výrazne u 3,6 % a zažívacie ťažkosti u 2,9 %. Bolesti svalov sa prejavili u 2,5 % respondentov. Kardiovaskulárne komplikácie sa vyskytli u 1,8 % a trombóza u 0,4 % pacientov.

Závažné ťažkosti športovcov
Medzi najčastejšie závažné ťažkosti patrili únava, malátnosť a sťažené dýchanie.

Rozdelenie jednotlivých vážnejších ťažkostí po prekonaní infekcie COVID-19 podľa veku

Najvýznamnejší podiel ťažkostí sme odhalili v skupine nad 61 rokov. 40 % pacientov pociťovalo únavu a malátnosť, zníženú koordináciu a pohyblivosť zaznamenalo 40 % respondentov v tejto skupine.

Najmenej vážnych ťažkostí sme zaznamenali v skupine do 15 rokov, kde sa u 10 % športovcov objavilo sťažené dýchanie.

Vo vzorke od 16 do 18 rokov sme zaregistrovali zníženú koordináciu a pohyblivosť u 3 % športovcov, hromadenie hlienov u ďalších 3 %, sťažené dýchanie súbežne s hromadením hlienov u 3 % a psychické a emočné problémy u 2,8 %.

V skupine od 19 do 25 rokov bola zaznamenaná únava a malátnosť v 14 %, bolesti svalov u 8 %, bolesti hlavy v 1 1%, znížená koordinácia a pohyblivosť u 7 % športovcov, hromadenie hlienov u 3 %, hromadenie hlienov u 2%, sťažené dýchanie v 7 %, zažívacie ťažkosti u 5,2 %, kardiovaskulárne komplikácie u 2 % a psychické a emočné problémy u 8 % respondentov.

V skupine od 26 do 30 rokov sa prejavila únava a malátnosť u 9,5 %, bolesti svalov u 3 %, bolesti hlavy v 11 %, znížená koordinácia a pohyblivosť u 12 % športovcov, strata čuchu a chuti a hromadenie hlienu v prípade 9,8 % respondentov. Sťažené dýchanie malo 15,5 % ľudí zo skúmanej vzorky, kardiovaskulárne komplikácie sa objavili v 12 % a psychické a emočné problémy u 9 % športovcov.

V skupine od 31 do 40 rokov bola únava a malátnosť najčastejším príznakom u 12 %, bolesti hlavy v 6 %, znížená koordinácia a pohyblivosť u 2 % športovcov, strata čuchu a chuti v 2 %, hromadenie hlienu u 5 % účastníkov prieskumu. Sťažené dýchanie sme zaznamenali u 3 %, zažívacie ťažkosti u 2 %, kardiovaskulárne komplikácie v 1 % a psychické a emočné problémy u 8 % športovcov.

V skupine od 41 do 50 rokov sa únava a malátnosť objavili u 9 % respondentov, bolesti svalov u 2 %, bolesti hlavy v 8 %, strata čuchu a chuti v 6 % a hromadenie hlienu v 7 % prípadov. Sťažené dýchanie hlásilo 9 %, zažívacie ťažkosti 5 %, kardiovaskulárne komplikácie 1 % a psychické a emočné problémy 6 % športovcov.

V skupine od 51 do 60 rokov bola únava a malátnosť hlavným príznakom u 9 % pacientov, hromadenie hlienu u 8 % a trombóza u 8 % športovcov.

Jednotlivé ťažkosti po prekonaní Covid-19 podľa vekových skupín
Výraznejšie ťažkosti po prekonaní infekcie sa objavili v skupine nad 60 rokov.

Vyhodnotenie dotazníka

Predpokladáme, že v skupine nad 60 rokov boli výraznejšie ťažkosti po prekonaní infekcie pravdepodobne dôsledkom veku a nedostatočnej regenerácie po infekcii, prirodzeného starnutia a oslabenia imunitnej odpovede.

V skupine od 26 do 30 rokov, kde 81,3 % športovcov malo vážnejšie následky, sa ťažkosti zrejme objavili ako dôsledok výrazného oslabenia imunitného systému. Väčšina športovcov v tejto skupine boli vrcholoví športovci, ktorí pravdepodobne nemali dostatočne dlhý čas na rekonvalescenciu po prekonaní infekcie COVID-19 a v dôsledku toho sa vyskytli aj vážnejšie post-covidové následky.

Imunitný systém a obranyschopnosť proti vírusom a baktériám ovplyvňujú rôzne faktory, vrátane fyzickej aktivity. Dlhotrvajúci a veľmi intenzívny tréning bez dostatočnej regenerácie môže oslabiť imunitu a spôsobiť zníženú obranyschopnosť jedinca. Po náročnej fyzickej záťaži vzniká krátkodobé prechodné obdobie zníženej imunitnej odolnosti – tzv. imunosupresívne okno – „the open window“ (alebo aj otvorené okno), ktoré môže pretrvávať v závislosti od dĺžky a intenzity záťaže približne 3 –12 hodín. Pri nedostatočnej regenerácií a opakovanej zníženej odolnosti jedinca môže dôjsť k takzvanému „prekrytiu otvorených okien“ a tým aj k výraznému zníženiu imunitnej odolnosti organizmu. To môže byť obzvlášť dôležité, ak existuje trvale zvýšený zápal ako následok COVID-19, pričom takúto imunitnú dysfunkciu možno pripísať indukovanému oxidačnému stavu a následným účinkom na imunitu.

Obdobie po intenzívnych cvičeniach – otvorené okno vedúce k zvýšenému zápalu, poškodeniu svalov a vyššiemu riziku výskytu infekcií u športovcov – môže zvýšiť pravdepodobnosť rizika, že u športovca sa po prekonaní infekcie COVID-19 prejavia následky a dôjde k pomalšej regenerácii po infekcii. Preto je dôležité dôkladné sledovanie klinického stavu športovca a možného výskytu komplikácií po prekonaní infekcie COVID-19.

Imunitný systém a šport

Obmedzenie športu a zníženie normálnej fyzickej aktivity v dôsledku pandémie COVID-19 má za následok dekondíciu, ktorá môže negatívne ovplyvniť neuromuskulárny, kardiovaskulárny, dýchací a muskuloskeletálny systém u všetkých obyvateľov. Na pacientoch po prekonaní COVID-19 infekcie vidíme, že fyzická aktivita im veľmi pomáha. Je dôležité udržať fyzickú aktivitu a správne okysličenie. Vo fáze, keď pacienti prekonajú najväčšiu dýchavičnosť, už treba robiť aspoň dychové cvičenia. Ak sa ľudia vôbec nehýbu, v dôsledku pozápalových zmien sa v tele tvoria mikrotromby – krvné zrazeninky, ktoré môžu spôsobiť komplikácie v podobe trombotizácie až pľúcnej embólie.

Všeobecne sa odporúča, aby boli ľudia aktívni. Cvičenie a pohyb funguje ako liek, pričom o ich pozitívnom vplyve existujú mnohé preukázateľné dôkazy. Avšak, pri ochorení COVID-19 existujú obavy zo zvýšeného rizika komplikácií po návrate k športu a pomaly sa nám ukazujú i možné krátkodobé a dlhodobé následky po prekonaní ochorenia COVID-19. Následky sa môžu prejaviť rozlične, od srdcových problémov, až po celoživotné poškodenie pľúc, a pre mnohých môže byť návrat k „normálnemu stavu“ v každodennom živote výzvou. V tomto prípade je preto potrebné začať výkonnostne a aktívne športovať veľmi opatrne.

Ako športovať po prekonaní infekcie COVID-19?

Pre protokoly o návrate k športu je potrebné umožniť športovcom rekondičné obdobie špecifické pre šport na zotavenie nervovosvalových a kardiorespiračných funkcií, aby sa mohli vrátiť k pôvodnému tréningovému režimu bez zvýšeného rizika následkov ochorenia. Aj po prekonaní infekcie COVID-19 bez príznakov sa v súčasnej situácii odporúča aspoň na 2 – 4 týždne dočasne znížiť frekvenciu aj intenzitu tréningov, zameranú skôr na udržiavanie kondície. Pred pokračovaním v športových aktivitách by sa malo vykonať dôkladné lekárske vyšetrenie (preventívna – telovýchovno-lekárska prehliadka), pri ktorej sledujeme vplyv fyzickej záťaže na srdce a dýchanie. V prípade negatívneho vyšetrenia sa športovci môžu pomaly vrátiť k plnému tréningu.

Záver

Pravdepodobne až očkovanie ponúkne bezpečné prostredie aj pre šport. Očkovanie je hlavný nástroj primárnej prevencie chorôb a jedno z nákladovo najefektívnejších dostupných opatrení v oblasti verejného zdravia. Celosvetová pandémia ochorenia COVID-19 vyvolaná novým koronavírusom označeným ako SARS-CoV2 v priebehu predchádzajúcich mesiacov zásadným spôsobom zaťažila všetky zdravotné systémy a obmedzila šport na minimum, pričom odporúčané hygienické protipandemické opatrenia nepreukázali 100 % schopnosť redukovať nárast infikovaných jedincov.

V súčasnosti sa nádeje upriamujú na vakcíny proti COVID-19, ktoré by v kombinácii s ostatnými protipandemickými opatreniami mohli zásadným spôsobom vyriešiť neustále narastajúci počet infikovaných jedincov. Pri zaočkovaní dostatočnej časti populácie (odhadom min. 65 %) je reálny predpoklad zastavenia šírenia tohto vysoko kontagiózneho respiračného ochorenia so systémovými prejavmi.

Ste športovec / športovkyňa a prekonali ste infekciu COVID-19? Trápia vás pretrvávajúce ťažkosti ako znížená výkonnosť pri športe, alebo iné ťažkosti? Vyplnením anonymného dotazníka nám pomôžete so zberom dát v našej štúdii.