Oslabená imunita a recidivujúce infekcie u športovcov a prevencia

Imunitný systém ovplyvňujú rôzne faktory, vrátane fyzickej aktivity. Rekreačný šport alebo primerané krátkodobé telesné cvičenie 3-4 krát za týždeň v trvaní 15-60 min pri 40-60%  intenzite maximálnej spotreby kyslíka (VO₂ max) má na imunitný systém stimulačné účinky, prípadne jeho aktivity výraznejšie neovplyvňuje. Naproti tomu dlhotrvajúci a intenzívny tréning, ktorý je súčasťou vrcholového alebo výkonnostného športu (viac ako 5 krát za týždeň pri viac ako 80 % VO₂ max)  bez nedostatočnej regenerácie, môže oslabiť imunitu a spôsobiť zníženú obranyschopnosť jedinca.

Imunosupresívne okno a znížená imunita

Po fyzickej záťaži vzniká krátkodobé prechodné obdobie zníženej imunitnej odolnosti (tzv. – imunosupresívne okno – „the open window“), ktorá môže pretrvávať v závislosti od dĺžky a intenzity záťaže približne 3–12 hodín. Pri nedos­tatočnej regenerácií a opakovanej zníženej odolnosti jedinca môže dôjsť k takzvanému prekrytiu otvorených okien a tým k výraznému zníženiu imunitnej odolnosti organizmu. Napr. vrcholový výkon šprintéra na 100 m nevyvolá zásadnejšie zmeny v jeho imunitných ukazovateľoch, kým u vytrvalca po dobehnutí maratónu možno pozorovať pretrvávanie obdobia oslabenej imunitnej odolnosti aj niekoľko dní.

Možnosti ovplyvnenia zníženej imunity vyvolanej nadmerným telesným cvičením

Zníženie imunity, ktoré vzniká u vrcholových alebo výkonnostných športovcov, vykonávajúcich dlhodobo nadmerný tréning, sa môže prejaviť nielen častejšími infekciami horných dýchacích ciest najmä tesne pred, alebo počas dôležitých pretekov (prídavný efekt psychického stresu), ale aj častejšími dlhodobými („driemajúcimi“) vírusovými, alebo parazitárnymi infekciami, chronickým únavovým syndrómom (letargia, depresia, spavosť, nočné potenie, bolesti svalov) a zvýšeným výskytom svalových zranení. Týmto nepriaznivým následkom možno do určitej miery predchádzať viacerými spôsobmi.

1. Úprava tréningového procesu

Zabezpečenie dostatočnej doby na regeneráciu, aby sa minimalizovalo nahromadenie období oslabenej imunitnej odolnosti („open window“) po jednotlivých tréningoch.

2. Výber vhodného dietetického režimu

Vhodný dietetický režim s dostatočne vyváženým prívodom makronutrientov (proteíny, sacharidy, tuky) a mikronutrientov (vitamíny, mikroelementy) musí v prvom rade zabezpečovať rovnaký príjem kalórií, ako bol ich výdaj pri telesnom cvičení, ale aj obnovu sacharidov a tukov, ktoré sa pri tom spotrebovali. Tie sú nevyhnutné aj na udržovanie dostatočných zásob glykogénu a esenciálnych tukov.

Niektorí športovci pri udržiavaní svojej hmotnostnej kategórie výrazne obmedzujú príjem sacharidov a živočíšnych tukov, čo sa môže premietnuť nielen do vyššieho rizika infekcií, ale aj svalových zranení. Imunitný systém je osobitne citlivý na nedostatok proteínov, preto ich primeraný príjem musí byť súčasťou dobre vybalancovanej diéty. Podávanie sacharidov (formou rôznych nápojov) počas cvičenia alebo športového výkonu zmenšuje zvýšenie tvorby stresových hormónov, ako je kortizol a noradrenalín, a tým aj stupeň následného obdobia zníženej imunitnej odolnosti, čím môžu znížiť stupeň imunosupresie a zápalových zmien vyvolaných nadmerným telesným cvičením.

Mikroelementy

Z mikroelementov je pre správnu funkciu imunitného systému najdôležitejší dostatočný prívod železa, selénu a zinku. Dostatočný prívod železa v potrave sa zabezpečuje formou dobre vyváženej diéty. V poslednom čase sa zistilo, že viacerí vrcholoví športovci majú po športovom výkone zvýšený výdaj niektorých mikroelementov, ako napr. zinku alebo horčíka, pričom zinok spolu so selénom má zásadný význam pre bezporuchovú funkciu imunitného systému.

Vrcholoví športovci a starší ľudia majú často nedostatok v zásobení ich organizmu týmito mikroelementmi, čo sa prejavuje zvýšenou náchylnosťou na vírusové infekcie horných dýchacích ciest. Selén je nenahraditeľný prvok pre udržovanie normálneho oxidačno-redukčného stavu každej bunky a tým aj pre normálnu funkciu imunitného systému. Je súčasne príkladom prvku, ktorým sa musí obohacovať diéta nielen pre jeho biologickú dôležitosť, ale aj pre jeho nedostatok v pôde (osobitne v Európe) a tým i v normálnych potravinách.

Vitamín D

V zime viacerým chýba aj dostatok ,,slnečného vitamínu D”. Vitamíny prijímané umelo, slúžia na prevenciu hlavne v obdobiach, keď organizmus nemá dostatočné množstvo v strave a pomáhajú pri liečbe chrípky i nachladnutia. Užívanie vitamínu D a iných sa odporúča najmä v zime a na jar. Na tabletky treba myslieť len ako na poistku, pretože zdravá a pestrá strava obsahujúca čerstvú zeleninu a ovocie prispieva k lepšej funkcii imunitného systému.

To, čo v tabletkách pôsobí izolovane, v mrkve či jablku pôsobí komplexne spolu s ostatnými prírodnými zložkami. Enzýmy, ktoré sa nachádzajú v ovocí a zelenine, spolupracujú pri transporte vitamínov a tým sú vitamíny účinnejšie. Zároveň sú ľahšie vstrebateľné, telo ich dokáže efektívnejšie využiť a nehrozí pri nich predávkovanie. Podávanie iných mikroelementov je zbytočné, lebo sa nachádzajú v dostatočnom množstve v normálnej potrave a ich zvýšené hladiny nepôsobia stimulačne ani na imunitný systém, ani na športovú výkonnosť.

Výživa športovcov

U športovcov nielen fyzická záťaž, ale aj nesprávne volená výživa pôsobí synergicky pri vzniku zníženej imunitnej odolnosti, a preto si športovci môžu vypomôcť pri prevencii imunosupresie aj dobre vyváženou stravou, ktorá obsahuje adekvátne množstvo sacharidov, proteínov, vitamínov a stopových prvkov. Medzi ďalšie veľmi závažné faktory patrí aj pôsobenie vonkajších podmienok (teplo, chlad), racionálne stupňovanie tréningovej  záťaže, udržiavanie vyrovnaného psychického stavu a dostatočného množstva spánku.

3. Podávanie imunostimulačných látok

Imunostimulačné látky neovplyvňujú len určitú aktivitu konkrétnych buniek imunitného systému, ale stimulujú celý súbor takýchto aktivít. Ich pôsobením sa najčastejšie zvyšuje účinnosť mechanizmov prirodzenej imunity, ktoré sú v prvej línii obrany proti choroboplodným zárodkom. 

Enzýmy

Enzýmy používané na systémovú enzymoterapiu sa osvedčujú nielen pri prevencii infekcií horných dýchacích ciest, ale aj v prevencii, prípadne urýchlenej liečbe subklinických alebo klinických svalových poranení vznikajúcich pri športovej aktivite. Sú to proteolytické enzýmy, pričom majú účinky fibrinolytické (rozpúšťajú krvné zrazeniny a znižujú riziko tvorby krvných zrazenín –trombov), protizápalové a antiedematózne (zabraňujú opuchu a hromadeniu tekutiny) v mnohých tkanivách.

Glukány

Pôsobia na imunitu nešpecificky. Sú to látky prírodného pôvodu, patriacu do skupiny aktívnych polysacharidov. Zdrojom môžu byť steny buniek pekárskych kvasníc, zrná niektorých obilnín  a vyššie huby, kde patrí aj hliva ustricová. Je to bezpečná látka, ktorá sa v čreve štiepi na vlastnú glukózu a ďalšie látky, ktoré sa metabolickou degradáciou vylúčia z tela von. 

Mechanizmus účinku betaglukánov – Zlepšená imunita sa prejavuje v lepšej ochrane pred vírusmi, parazitmi, baktériami a parazitmi a pri záťaži organizmu fyzickým a/alebo psychickým stresom, ako aj pri prevencii a liečbe rakoviny.

Okrem spomenutých imunomodulačných účinkov betaglukány znižujú cholesterol, pomáhajú pri liečbe vysokého krvného tlaku, majú pozitívny vplyv na rast probiotických kmeňov baktérií v črevnom trakte a zlepšujú profil krvných lipidov.  Môžeme ho použiť pri recidivujúcich infekciách, u rizikových jedincov počas jesene a zimy, po vírusových infekciách – infekčná mononukleóza, ovčie kiahne, recidivujúce herpesy, afty, u športovcov po namáhavom tréningu, alebo preteku, u starších ľudí počas neskorej jesene zimy a skorej jari, u pacientov s alergiou a u pacientov pred plánovaným chirurgickým zákrokom. Z hľadiska užívania sú vhodné kúry v trvaní 2-3 mesiace 1-2-krát do roka, alebo krátkodobo pri akútnych infekciách, alebo po ťažkom preteku, alebo tréningu.

Imunomodulátor biologického pôvodu

Imunomodulátor biologického pôvodu – COLOSTRUM – je tekutý sekrét, ktorý sa vytvára v mliečnych žľazách samíc cicavcov, vrátane človeka, tesne pred pôrodom a v nasledujúcich niekoľkých dňoch premení na materské mlieko. Obsahuje celý komplex účinných látok, ktoré zabezpečujú výživu buniek, po jeho užívaní sa podľa klinických štúdií zlepšuje využívanie energie pri športovom výkone – urýchľuje regeneráciu a podporujú imunitný systém.

Probiotiká

Významné zdraviu prospešné účinky majú probiotiká, medzi ktoré patria najmä baktérie mliečneho kysnutia. Probiotiká sú preparáty alebo produkty obsahujúce v dostatočnom množstve životaschopné mikroorganizmy, ktoré zmenia mikroflóru v čreve, čím zabezpečia rovnovážny ekosystém so zdravotne prospešným pôsobením na hostiteľa. Ich účinky sa prejavujú najmä formou prevencie črevných infekcií (vrátane prevencie cestovnej hnačky), zvýšeným vstrebávaním minerálov a vitamínov v čreve, posilnením imunitnej odpovede, znižovaním sérového cholesterolu a zlepšenou životnou pohodou.

Ďalšie kroky pri recidivujúcich infekciách a podpore imunity

Samozrejme pri zhoršení klinického stavu majú odborníci – klinickí imunológovia k dispozícii tzv. imunomodulačné, to znamená imunitu ovplyvňujúce preparáty, ktoré sú na lekársky predpis.

Je dobré si uvedomiť, že existuje množstvo faktorov ovplyvňujúcich imunitný systém a jedným veľmi významným je aj duševná rovnováha. Dnes dokonca hovoríme o jednom neuro-endokrinno-imunitnom supersystéme, ktorý má za úlohu chrániť náš organizmus pred vplyvom vonkajšieho prostredia, ale aj pred zmenami v našom tele. Pri športovom tréningu je jeho úlohou vytvoriť nový ustálený stav, pri ktorom je organizmus schopný podať mimoriadny fyzický a s tým spojený aj psychický výkon, tzv – všeobecný adaptačný syndróm.

Množstvo stresu a silný psychický nátlak môže veľmi významne oslabiť imunitu organizmu. Na druhej strane dodržiavanie správnej životosprávy pomocou piatich S:

• zdravá STRAVA,
• dostatok SPÁNKU,
• dostatok SMIECHU,
• ŠPORT,
• SPOKOJNÝ život v kruhu svojich blízkych, so všetkým, čo k tomu patrí.

Následne vyplavovanie hormónov šťastia – endorfínov, enkefalínov a vnútorných opioidov môže k posilneniu imunitnej odpovede len a len napomôcť.