Online objednávka
Domov Odborné články Pre športovcov Ako začať trénovať po prekonaní COVID-19?

Ako začať trénovať po prekonaní COVID-19?

Publikované 07.01.2021
Autor článku
MUDr. Katarína Bergendiová, PhD.
Klinický imunológ a alergológ

Prepuknutie nového koronavírusu (COVID-19) má za následok viac ako 90 miliónov potvrdených prípadov a na komplikácie súvisiace s koronavírusovým ochorením COVID-19 zomrelo na celom svete viac ako 2 milióny ľudí.

Čo je COVID-19?

COVID-19 je infekčné ochorenie, vyvolané koronavírusom SARS-CoV-2. Prvýkrát bol identifikovaný u pacientov so závažným respiračným ochorením v decembri roku 2019 v čínskom meste Wu-chan. COVID-19 postihuje najmä dýchací systém, v ťažkých prípadoch vyvoláva ťažký zápal pľúc a môže viesť až k úmrtiu pacienta. Vírus sa prenáša kvapôčkami sekrétu pri kašli, kýchaní a rozprávaní. Ohrozuje osoby, ktoré sú v blízkom alebo dlhšie trvajúcom kontakte s nakazeným. Infekcia sa prenáša aj cez kontaminované predmety.

Preventívne opatrenia COVID-19 u športovcov

Sociálny dištanc a fyzické vyhýbanie sa športovcom, ktorí mali pozitívne testy na COVID-19 alebo boli vystavení osobe s COVID-19, sú nakoniec najúčinnejšími spôsobmi prevencie šírenia infekcie. Okrem toho časté umývania rúk a vyhýbania sa dotyku s nosom, ústami alebo očami a nosenie rúšky obmedzí šírenie infekcie. Sprchovanie pred a po športovej aktivite, ako aj sanitácia všetkého športového vybavenia a oblečenia používaného pri cvičení každý deň, môžu obmedziť prenos choroby.

Inkubačný čas a spôsob prenosu u športovcov

Inkubačný čas ochorenia COVID-19 je 2 až 14 dní, pričom medián inkubačného času je 5 až 6 dní. Za najviac infekčnú sa považuje osoba s prítomnými klinickými príznakmi, ale je infekčná už pred nástupom prvých príznakov.

Predpokladá sa prenos najmä vzdušnou cestou, ako aj prenosom z povrchov na sliznice kontaktom rúk, čo zdôrazňuje jeho vysoko nákazlivú povahu. U športovcov sa pri zvýšenej námahe dramaticky mení objem vdychovaného i vydychovaného vzduchu, a preto sa pri vyššej fyzickej záťaži môže vírus dostať pri kontakte až do najhlbších časti pľúc a začať tam intenzívne škodiť.

Z iných vírusových infekcií je známe, že môže dôjsť k vírusovej replikácii zosilnenej počas intenzívnej činnosti, čo má za následok väčšie štrukturálne poškodenie srdcového tkaniva. Vzhľadom k tomu u športovca s pozitívnou COVID-19 infekciou aj bez akýchkoľvek príznakov, by bolo vhodné zdržať sa intenzívneho alebo kondičného cvičenia aspoň 2 týždne.

Ochorenie COVID-19 predstavuje výzvu aj pri hľadaní osvedčených postupov na bezpečný návrat k športu a tréningu po prekonaní COVID-19 pre športovcov, či už vrcholových, alebo amatérskych.

Aké sú príznaky ochorenia?

  • horúčka nad 38°C,
  • kašeľ,
  • sťažené dýchanie,
  • bolesť svalov,
  • bolesť hlavy,
  • únava, malátnosť,
  • strata čuchu a chuti.

Možné fyzické problémy po prekonaní COVID-19

  • svalová slabosť a stuhnutosť kĺbov,
  • extrémna únava (únava) a nedostatok energie,
  • znížená pohyblivosť,
  • dýchavičnosť a zníženie VO2max,
  • hromadenie hlienov,
  • slabšia fyzická zdatnosť,
  • nechutenstvo a chudnutie,
  • nedostatok čuchu alebo chuti,
  • žalúdočné problémy – to zahŕňa pálenie záhy, hnačky a zvracanie,
  • ťažkosti s prehĺtaním,
  • psychické a emočné problémy – problémy so zaspávaním…

Následky po prekonaní COVID-19 u športovcov

Na základe dostupných údajov je u športovcov – ktorí sú mladší bez akýchkoľvek komorbidít – menej pravdepodobné, že sa u nich vyskytnú stredne závažné až kritické príznaky z COVID-19. V súčasnosti dlhodobé účinky tohto vírusu sú nejasné, a preto je dôležité pochopiť, ako môžu potenciálne následky infekcie COVID-19 ovplyvniť športovca a aké odporúčania sú potrebné pri návrate do tréningu.

Je dôležité poznamenať, že chápanie COVID-19 sa neustále mení. Cieľom tohto prehľadu je zhrnúť všeobecné zásady, ktoré je potrebné zohľadniť pri vývoji protokolov návratnosti, s vedomím, že konkrétne pokyny sa budú nepochybne vyvíjať v priebehu času.

Po karanténe pre COVID-19 u športovca bez príznakov

Prerušenie rutinnej fyzickej činnosti na akejkoľvek úrovni môže mať nepriaznivé účinky na schopnosť športovca udržiavať aeróbnu silu a svalovú silu. Varandas a kol. uvádzali celkovú stratu až 10 % kondície za každý týždeň celkovej nečinnosti, znižuje sa svalová sila a VO2 max.. Okrem toho sa preukázalo, že miera straty aeróbnej vytrvalosti a silovej vytrvalosti je vyššia ako miera straty rýchlosti a maximálnej sily, čo je dôležité pri príprave protokolu o návrate športovca k fyzickej aktivite.

Obdobie odpočinku v karanténe je spojené aj s poklesom pružnosti, skráteniu a zmene tonusu vo svaloch a obmedzením rozsahu pohybu športovca, čo môže mať za následok nie optimálny športový výkon a zvýšené riziko zranení.

Z iných vírusových infekcií je známe, že môže dôjsť k vírusovej replikácii zosilnenej počas intenzívnej činnosti, čo má za následok väčšie štrukturálne poškodenie srdcového tkaniva. Vzhľadom k tomu u športovca s pozitívnou COVID-19 infekciou aj bez akýchkoľvek príznakov, by bolo vhodné zdržať sa intenzívneho alebo kondičného cvičenia aspoň 2 týždne.

K fyzickej záťaži by sme sa mali vracať veľmi pomaly a po ukončení karantény je vhodné začať cvičiť na 50 % zvyčajnej intenzity a sledovať svoje telo, či sa náhle neobjavia akékoľvek príznaky. Treba robiť len to, čo zvládnete.

Respiračné symptómy

U pacientov s COVID-19 sa vyskytuje najvýraznejšie pľúcne postihnutie 10 dní po nástupe symptómov, s ústupom lézií po 14 – 26 dňoch. Na základe prehľadu porovnávajúceho COVID-19 s respiračnými účinkami pozorovanými po infekcii SARS a respiračným syndrómom na Blízkom východe (MERS) môže byť potrebné dlhodobé sledovanie pľúcnych funkcií.

Vývoj pľúcnej fibrózy je častým nálezom u pacientov, u ktorých sa vyskytli pretrvávajúce respiračné príznaky a pľúcne funkcie môžu byť významne znížené do 3. – 6. mesiacov. U športovcov s pľúcnymi komplikáciami COVID-19 by sa mala venovať osobitná pozornosť dlhodobému sledovaniu RTG pľúc a funkčnému vyšetreniu pľúc a venovať dostatočný čas na zotavenie (6 mesiacov až 1 rok) a obnovenie predinfekčnej dychovej kapacity.

Aj keď je väčšina športovcov mladá a zdravá a zdá sa, že trpia len miernym ochorením, predchádzajúce štúdie preukázali zvýšené riziko zhoršenia stavu pri infekcii dolných dýchacích ciest. Navrhuje sa, aby športovci počkali s návratom k aktivite minimálne po 7 dňoch od ústupu príznakov.

„Pravidlo kontroly krku“, ktoré zaviedlo veľa lekárov, spočíva v určení, či sú príznaky infekcie horných dýchacích ciest obmedzené na príznaky nad krkom, vrátane nádchy, kýchania alebo bolesti v krku, alebo pod krkom. Odporúčajú sa vyhodnotiť schopnosť jednotlivca behať 10 minút. Ak sa stav športovca nezmení počas 10-minútového intervalu, môže sa športovcovi umožniť návrat k nízkej až strednej fyzickej aktivite <80% VO2 max.

Športovcom, ktorí majú akékoľvek príznaky pod krkom, vrátane stiahnutého hrudníka, pretrvávajúceho kašľa , nevoľnosti, vracania alebo bolesti svalov, by malo byť zakázané športovať, kým príznaky nevymiznú.

Kardiovaskulárne komplikácie

Akútne a chronické kardiovaskulárne komplikácie sa bežne vyskytujú pri vírusových infekciách, ako je chrípka, súvisiace vírusy SARS a MERS a sprievodné pneumónie. Medzi dokumentované kardiovaskulárne prejavy patrí hypotenzia, arytmie, akútne poškodenie srdca, myokarditída, kardiomyopatia, akútny infarkt myokardu a srdcové zlyhanie. Akútne poškodenie srdca bolo hlásené u 8 – 12% pacientov s COVID-19.

Tieto komplikácie zdôrazňujú potrebu dlhodobého monitorovania kardiovaskulárnych následkov u pacientov po prekonaní COVID-19 sledovaním EKG, echokardiografie, testovanie reakcie srdca na záťaž a meranie srdcových biomarkerov (hladiny troponínu v sére).

Treba si uvedomiť, že myokarditída je jednou z hlavných príčin náhlej srdcovej smrti spojenej so športom u skupiny športovcov do 35 rokov. Klinický obraz myokarditídy všeobecne vykazuje široké a heterogénne spektrum príznakov, ako sú únava, malátnosť, znížený výkon, bolestivosť svalov alebo vyššia pokojová srdcová frekvencia.

Napríklad hráč ľadového hokeja Janik Möser mal v októbri pozitívny test na koronavírus a po 10 dňoch karantény s infekciou mierneho priebehu sa plánoval vrátiť na ľad do plného tréningu. Lekársky tím mu odporučil vykonanie série testov predtým, ako mu umožnili návrat na ľad. Testy odhalili u Mösera, ktorý sa v tom čase cítil dokonale fit, zápal srdcového svalu, čo môže byť spúšťač náhlej srdcovej smrti.

Zápal srdcového svalu sa môže liečiť až mesiace – dokonca aj u elitného športovca, takže Möser sa nebude môcť vrátiť na ľad minimálne do januára – a bude to podmienené kompletným vyšetrením srdca. Z toho vyplýva, že ochorenie COVID-19 môže viesť aj k značným zmenám v oblasti srdca u mladých dospelých. Mechanizmy zodpovedné za akútne poškodenie myokardu u pacientov s COVID-19 nie sú úplne objasnené, ale môže ísť o zápalovú reakciu s búrkou cytokínov, imunologické faktory, signálne dráhy súvisiace s ACE2, hypoxiu a priame poškodenie myokardu vírusovou inváziou.

U ľudí, ktorí majú srdcové príznaky, sa odporúča odpočívať asi 2 až 3 týždne po ukončení príznakov, zatiaľ čo tí, ktorí majú myokarditídu, by mali počkať až 3 až 6 mesiacov na návrat k nejakej forme cvičebného režim. Športovci s úplným zotavením majú veľmi dobrú prognózu, ale je potrebné optimalizovať poradenstvo a liečbu športovcov.

Poruchy koagulácie

Hoci ochorenie COVID-19 predstavuje nižšie riziko u všeobecne zdravých mladých športovcov, prokoagulačný stav vyvolaný systémovým zápalom môže zvýšiť náchylnosť pacienta na hlbokú žilovú trombózu alebo dokonca na pľúcnu embóliu. Pre ľudí s hematologickými alebo krvnými príznakmi pokyny odporúčajú začať s cvičením s nízkou intenzitou a menej sedavým správaním, ktoré zníži riziko vzniku krvnej zrazeniny.

Postihnutie centrálneho a periférneho nervového systému

Pri infekcii COVID-19 sa popisuje 36,4 % pacientov s príznakmi centrálneho nervového systému (CNS), ako sú závraty, bolesti hlavy, mŕtvica a zmenené senzorické hodnoty. Okrem toho 8,9 % tejto skupiny vykazovalo periférne nervové poruchy – systémové príznaky abnormalít chuti a vône a bolesti nervov. Európska multicentrická štúdia Lechien a kol. identifikovala 85,6 % pacientov s abnormalitami vône, z ktorých niektorí nemali žiadne ďalšie príznaky COVID-19.

Prítomnosť týchto príznakov by mohla pomôcť identifikovať inak zdravých športovcov infikovaných COVID-19. Laboratórne vyšetrenia u pacientov s neurologickými príznakmi preukázalo zvýšené hladiny C-reaktívneho proteínu, zvýšené hladiny D-diméru, znížený počet lymfocytov a nižší počet krvných doštičiek. Následkom prebehnutia tejto infekcie môžu byť jemné abnormality v propriocepcii, rovnováhe alebo koordinácii, ktoré môžu ovplyvniť športový výkonu.

Postihnutie gastrointestinálneho traktu

U pacientov s diagnostikovanou infekciou COVID-19 sa môžu prejavovať vracanie, nevoľnosť, hnačky, stratu chuti do jedla a športovci by si mali strážiť príjem tekutín a kalórií.

Bolesti svalov – myalgia

Myalgia bola bežne dokumentovaná u jedincov s infekciou COVID-19 a Wang a kol. popisujú 34,8 % pacientov z čínskeho Wu-chanu s týmito príznakmi. Popisujú sa aj zvýšené hladiny kreatínkinázy u 10,7 % ich skupiny. Športovci so symptomatickým COVID-19 majú pravdepodobne difúznu myalgiu, ale pokiaľ ich ochorenie nie je kritické, zdá sa, že dlhodobé účinky nie sú pravdepodobné. Osoby, ktoré mali muskuloskeletálne príznaky, ako sú bolesti kĺbov a svalov, by mali tiež absolvovať postupný návrat k cvičeniu skôr, ako sa vrátia k svojim tréningom pred COVID-19.

Systémový zápal a imunitná dysregulácia

V štúdii COVID-19 bol hlásený aj systémový zápal a imunitná dysregulácia. U kriticky chorých pacientov s COVID-19 bola hlásená takzvaná cytokínová búrka, ktorá sa prejavuje ako trvale zvýšený systémový zápal so sprievodnými abnormalitami v zápalových cytokínoch, ako sú interleukíny 1 a 6, a ktorá je spojená s vysokou mierou úmrtnosti. Aj keď sa táto cytokínová búrka vyskytuje iba u kriticky chorých pacientov, u športovca po infekcii COVID-19 môže byť prítomný nižší stupeň zápalovej dysregulácie a môže ovplyvniť reakciu jednotlivca na stres spojený s tréningom a súťažami. Meranie sérových hladín feritínu a C-reaktívneho proteínu sa navrhuje ako biomarkery systémového zápalu po prekonaní infekcie COVID-19.

Psychosomatické následky

Niektorí ľudia majú zmeny nálady alebo nočné mory a problémy so spánkom.

Imunitný systém a šport

Imunitný systém a obranyschopnosť proti vírusom a baktériám ovplyvňujú rôzne faktory, vrátane fyzickej aktivity. Rekreačný šport alebo primerané krátkodobé telesné cvičenie 3-4 krát za týždeň v trvaní 15-60 min pri 40-60 % intenzite maximálnej spotreby kyslíka (VO2 max), prípadne tepovej frekvencie, má na imunitný systém stimulačné účinky, prípadne jeho aktivity výraznejšie neovplyvňuje.

Naproti tomu dlhotrvajúci a intenzívny tréning, ktorý je súčasťou vrcholového alebo výkonnostného športu (viac ako 5 krát za týždeň pri viac ako 80 % VO2 max, či tepovej frekvencie) bez dostatočnej regenerácie, môže oslabiť imunitu a spôsobiť zníženú obranyschopnosť jedinca.

Po náročnej fyzickej záťaži vzniká krátkodobé prechodné obdobie zníženej imunitnej odolnosti (tzv. imunosupresívne okno – „the open window“), ktoré môže pretrvávať v závislosti od dĺžky a intenzity záťaže približne 3–12 hodín. Pri nedostatočnej regenerácií a opakovanej zníženej odolnosti jedinca môže dôjsť k takzvanému „prekrytiu otvorených okien“ a tým k výraznému zníženiu imunitnej odolnosti organizmu, napr. u vytrvalca po dobehnutí maratónu možno pozorovať pretrvávanie obdobia oslabenej imunitnej odolnosti aj niekoľko dní.

To môže byť obzvlášť dôležité, ak existuje trvale zvýšený zápal ako následok COVID-19, pričom takúto imunitnú dysfunkciu možno pripísať indukovanému oxidačnému stavu so zrýchlenou apoptózou neutrofilov a následným účinkom na vrodenú imunitu. Obdobie po intenzívnych cvičeniach – „open window – otvorené okno“ – vedúce k zvýšenému zápalu, poškodeniu svalov a vyššiemu riziku výskytu infekcií u športovcov, môže skôr vystaviť športovca zvýšenému riziku vzniku infekcie s COVID-19. a pomalšej regenerácie po infekcii. Preto je dôležité dôkladné sledovanie respiračných a kardiologických príznakov po prekonaní infekcie COVID-19.

Ako športovať po prekonaní infekcie COVID-19 ?

Pre protokoly o návrate k športu je potrebné umožniť rekondičné obdobie špecifické pre šport na zotavenie nervovosvalových a kardiorespiračných funkcií, aby sa mohli vrátiť k športu bez zvýšeného rizika následkov ochorenia.

Aj po prekonaní infekcie COVID-19 bez príznakov sa v súčasnej situácii odporúča aspoň na 2-4 týždne dočasne znížiť frekvenciu, aj intenzitu tréningov skôr na udržiavanie kondície. Pri kardiovaskulárnom tréningu sa odporúča aspoň 2-3 týždne podľa klinického stavu športovca obmedziť tréning na 3 – 4 tréningy týždenne, nepresahujúce 60 minút denne, s intenzitou obmedzenou na 80 % maximálnej srdcovej frekvencie.

Vhodné je nastaviť si pohybovú rutinu ľahším cvičením posilňujúcim stabilizačný systém (tzv. core), prípadne cvičenia zamerané na flexibilitu – strečing, či jogu. Okrem toho by mali byť zahrnuté posilňovacie tréningy, ale nemali by presiahnuť 60 minút.

Odporúča sa začínať postupne a pomaly a vykonávať fyzickú aktivitu podľa svojho zdravotného stavu. Pred pokračovaním v športových aktivitách by sa malo vykonať dôkladné lekárske vyšetrenie – preventívna – telovýchovno-lekárska prehliadka, pri ktorej sledujeme vplyv fyzickej záťaže na srdce a dýchanie a v prípade negatívneho vyšetrenia sa môžete pomaly vrátiť k plnému tréningu.

Tiež obmedzenie športu a zníženie normálnej fyzickej aktivity v dôsledku pandémie COVID-19 má za následok dekondíciu, ktorá môže negatívne ovplyvniť neuromuskulárny, kardiovaskulárny, dýchací a muskuloskeletálny systém u všetkých obyvateľov.

Všeobecne sa odporúča, aby boli ľudia aktívni a vždy odporúčam cvičenie a pohyb ako liek a o tom všetkom existujú aj silné dôkazy. Ale pri ochorení COVID-19, existujú obavy zo zvýšeného rizika komplikácií po návrate k športu a pomaly sa nám ukazujú možné krátkodobé a dlhodobé následky prekonania ochorenia COVID-19. Následky môžu byť od srdcových problémov až po celoživotné poškodenie pľúc a pre mnohých môže byť návrat k „normálnemu stavu“ v každodennom živote výzvou a niekedy si je potrebné v tomto prípade dať od športu pauzu.

Záver

Niektorí ľudia sa z COVID-19 zotavujú rýchlo a nepotrebujú veľkú podporu a niektorí  budú potrebovať viac času a pomoci a úplné zotavenie môže trvať mesiace. Každý je iný. Je dôležité neporovnávať sa s ostatnými. Mať dobré a zlé dni počas zotavenia je normálne. Neexistujú dlhodobé dôkazy o tom, že prekonanie COVID-19 znamená, že ste imúnni voči jeho opätovnému získaniu.

Pravdepodobne až očkovanie ponúkne bezpečné prostredie aj pre šport. Očkovanie je hlavný nástroj primárnej prevencie chorôb a jedno z nákladovo najefektívnejších dostupných opatrení v oblasti verejného zdravia.  Celosvetová pandémia ochorenia Covid-19 vyvolaná novým koronavírusom označeným ako SARS-CoV2 v priebehu predchádzajúcich mesiacov zásadným spôsobom zaťažila všetky zdravotné systémy a obmedzila šport na minimum, pričom odporúčané hygienické protipandemické opatrenia nepreukázali 100% schopnosť redukovať nárast infikovaných jedincov.

V súčasnosti sa nádeje upriamujú na vakcíny proti Covid-19, ktoré by v kombinácii s ostatnými protipandemickými opatreniami mohli zásadným spôsobom vyriešiť neustále narastajúci počet infikovaných jedincov. Pri zaočkovaní dostatočnej časti populácie (odhadom min. 65 %) je reálny predpoklad zastavenia šírenia tohto vysoko kontagiózneho respiračného ochorenia so systémovými prejavmi.  Očkovanie sa pravdepodobne stane štandardom starostlivosti o všetkých zúčastnených športovcov, trénerov a funkcionárov. 

Prekonali ste infekciu COVID-19? Aké máte následky pre šport-znížila sa Vám výkonnosť ? Pretrvávajú Vám ešte nejaké ťažkosti ? Pomôžte nám, prosím, odoslaním tohto anonymného dotazníka… Ďakujeme! 👍

Online test na následky po prekonaní COVID-19 pre športovcov